Usporiadanosť
Charakteristickým znamením Inteligentného plánovania je určitá usporiadanosť, ale nie hocijaká usporiadanosť. Existuje, dajme tomu, stereotypná usporiadanosť. Napríklad vietor na brehu mora v piesku dokáže vytvoriť istú vlnovitú usporiadanosť. Ale zložitosť má určité špeciálne prípady. Jedným z kľúčových výrazov inteligentného plánovania je výraz: "neredukovateľná komplexita" alebo" neredukovateľná zložitosť". Nejaký systém nazývame neredukovateľne komplexným vtedy, keď sa skladá z viacerých dielcov, a z týchto dielcom nemôžeme odstrániť ani jeden bez toho, že by systém nestratil svoju funkčnosť. Myslime napríklad na pascu na myši. Pasca na myši sa skladá - keď som to dobre spočítal - z deviatich dielcov, napríklad: základnej dosky, z pružiny, z kovovej záklopky, jazýčka, tyčky, príchytiek, a z nich ani jedno nemôžme odstrániť tak, aby aj bez toho sa dalo s tým, čo ostalo, chytať myš. Teda to je "neredukovateľne komplexný" systém, čo znamená, že pasca na myši nemôže vzniknúť postupne z kroka na krok, aby medzi tým stále fungovala. Predsa sa nedá chytať myš iba so základnou doskou, ani s pružinou, ani s oboma spolu. Fungovať to môže iba vtedy, keď všetky súčiastky sú komplet na svojich miestach, a patričným spôsobom sú vzájomne pospájané. 
Keď teda nájdeme takýto systém, teda neredukovateľne komplexný systém, tak o nej môžeme vyhlásiť, že to nemohlo vzniknúť postupným vývojom. Matematik William A. Dembski uvádza definíciu, ktorá ozrejmuje, že neredukovateľne zložité sú:
Zariadenia skladajúce sa z mnohých častí, ktorých komponenty všetky musia byť na svojom mieste, aby zariadenie fungovalo…
Zaujímavým veľkým objavom Inteligentného plánovania je to, že príroda je preplnená s takýmito mechanizmami, zariadeniami, ktoré sú neredukovateľne zložité.
Baktéria Escherichia coli
Pripomeňme tu napríklad zaujímavú baktériu Escherichia coli, (E. coli) ktorá má zaujímavý pohybový mechanizmus. Táto baktéria na pohyb v tekutinách používa určitý bičík, akúsi lodnú vrtuľu. Tento bičík baktéria poháňa motorčekom, podobným k elektromotoru, aké naplánovali inžinieri dnešnej doby, a aké používame aj my denno-denne. Keď zväčšeninu tohto motorčeka dáme vedľa ľuďmi naplánovaný a vyrobený elektromotor, vidíme, že má všetko tak isto, ako naše elektromotorčeky, teda má ložiská, má hriadeľ, (skladá sa to z bielkovinových molekúl) stator, rotor, ku ktorému je pripevnený ten bičík. Ten motor je dvojrýchlostný a obojsmerný. Má stotisíc obrátok za minútu a aj päťdesiat tisíc obrátok. Zaujímavosťou je aj to, že z plných obrátok je schopný zastať na nulu za štvrtinu obrátky.
Keď teraz z tohto motorčeka vyberieme prstence, alebo hriadeľku, ložisko, alebo hociktorý prvok, z ktorého sa skladá, nemôže ďalej fungovať, neprinesie výhody prežitia pre baktériu. Ako potom ale vznikol? Nemohol vzniknúť postupným spôsobom, ako to predpokladal Darwin, lebo Darwin tvrdil, že všetko vzniklo tak, že všetko fungovalo a všetko bolo stále lepšie a lepšie, ale toto funguje len vtedy, keď je to už hotové! Preto sa vynára tá logická odpoveď, že voľakedy, keď to vznikalo, vzniklo to naraz ako hotový produkt.
Teória Inteligentného plánovania
Teória Inteligentného plánovania nie je kreacionizmus. Netvrdí, že každé slovo biblie, alebo niektorého svätého písma je pravdivé, ale je teóriou, ktorá sa nebuduje zhora, ale zdola a tvrdí, že z toho, čo vidíme, sa predpokladá plánovitosť. Ale keď existuje plánovač vyššej úrovne - nech už je to bytosť vyššej inteligencie, žijúca na inej planéte, nech je to inteligencia mimo univerzu, alebo nech je tá bytosť, ktorého svetové náboženstvá nazývajú Bohom - on nie je priblížiteľný prostriedkami vedy. Nemôžeme ho zobrať do laboratória, nemôžeme ho položiť pod mikroskop, nemôžeme ho pitvať, preto veda je schopná len na skonštatovanie toho, či existujú známky plánovitosti v nami dosiahnuteľnej oblasti, alebo nie. A táto otázka je legitímna! Veda môže položiť otázku, či sú veci plánované, alebo nie. Tak isto, ako vo viacerých oblastiach aj skúmajú, keď napríklad archeológovia nájdu nejakú skalu zvláštneho tvaru, majú špeciálny systém, na základe ktorého dokážu stanoviť, či tie tvary vytvorila príroda za nejaký dlhý čas, alebo sú následkom ľudskej činnosti. Teda hľadá známky plánovitosti.
Nebo sledujeme veľkými rádio teleskopmi, a čakáme, či neprichádzajú také rádiové signály, ktoré sú usporiadané, ktoré vykazujú známky plánovitosti. Teda veda v mnohých oblastiach sleduje a skúma plánovitosť a rozlišuje náhodné veci od plánovaných. A práve to môžeme urobiť aj v prípade živých organizmov. Môžeme skúmať nejaký organizmus, môžeme skúmať nejakú časť bunky, a môžeme položiť otázku, či táto vec, či tento drobný detail vykazuje známky plánovitosti, alebo nie. Škola teórie Inteligentného plánovania vypracovala veľmi podrobný, až matematicky presný systém na stanovenie toho, kedy môžeme o nejakej veci bezpochyby vyhlásiť, že je plánovaná
Teória evolúcie
Teória evolúcie je prakticky len mýtus. Každý národ v hociktorej fáze dejín má akési vysvetlenie nato, ako vzniklo to, čo nás obklopuje. Ako vznikli zvieratá, ako vznikli rastliny. Darvinizmus bol veľkým mýtom dvadsiateho storočia, čo vytvoril jeho apoštol Charles Darwin, ktorý tvrdil, že sa všetko vytvorilo náhodou. Ale ako sa veda vyvíja, objavuje stále viac takých vecí, ktoré dokazujú, že tento mýtus nie je skutočnosť, ale že je len predstavou, a Darwinová teória padla. Voľakedy Darwin vo svojom diele "O pôvode druhov" napísal, že keby sa našla taká časť v živočišnej ríše, ktorá nemohla vzniknúť postupnými, podrobnými krokmi, tak jeho teória by padla. To je veľmi dôležité vyhlásenie, lebo on sám stanovil, v akom prípade by mohla jeho teória padnúť. Teória Inteligentného plánovania netvrdí nič iné, iba to, že veda objavila nespočetné množstvo takýchto organizmov, nespočetné množstvo častíc a molekulárnych mechanizmov, preto sa odvažujeme tvrdiť, že tak ako Darwin predpovedal pád svojej teórie, že sa to stalo skutočnosťou.
vargad.net