Embryonálna evolúcia
V školských laviciach sme často počuli tú evolučnú frázu, na základe ktorej vývoj jedinca zopakuje evolučný vývoj druhu. Podľa evolucionistov to znamená, že živočíchy v priebehu embryonálneho vývoja akosi prechádzajú evolučným procesom. Ich častým tvrdením je, že ľudská embrya v skorých úsekoch vývoja údajne má orgán veľmi podobný žiabram. To ale v skutočnosti nie sú žiabre, ale drobné vrásky na krku embrya, ktoré vznikajú pri raste. Túto predstavu zverejnil biológ Ernst Haeckel v devätnástom storočí, ale sa zistilo, že veľká časť jeho „dôkazového“ materiálu bola výsledkom falšovaní a manipulácií. Keď dôkladne preskúmame a porovnáme embryá človeka, ryby, kuraťa a plazov, zistíme, že v počiatočnej etape svojho vývoja v možnej najväčšej miere sa odlišujú, v ich strednom štádiu naberajú trošku podobný tvar a v konečnej etape znova sa od seba veľmi vzďaľujú.
Keby sa vo vývoji jedinca mal skutočne zopakovať vývoj druhu, embryá by mali už od svojho počiatku vykazovať podobnosti, a ku koncu by sa mali ukazovať odlišnosti! Keďže ale v počiatočnej fáze ich vývoj sa začína 
silne odlišným spôsobom, preto svojsky vytrhnuté príklady nepotvrdzujú evolučné predpoklady vývoja živočíchov.
Keby ale aj tak bolo, žeby sa podobali, čo by to dokazovalo? Samo o sebe by to nedokazovalo nič, lebo podobnosti sa dajú veľmi ľahko vysvetliť aj plánovaním. S inteligenciou plánovania úzko súvisí tá zásada, že plánovač tvorí rôzne živočíchy a cez rôzne fázy ich zmontuje do kopy. Napríklad môj mobil vo veľkej miere sa podobá mobilu mojej manželky. Aj montážne etapy sa do viacerých bodov podobajú, ale na konci budú z nich dva rôzne mobilné telefóny. Čo to dokazuje? Môj mobil je synom mobilu mojej manželky? Alebo manželkin mobil je synom môjho telefónu?...
Nie. Nepochádzajú jeden z druhého, ale ľudská inteligencia ich tvorí podobným spôsobom. Je to istá predpojatosť, že keď vidíme podobnosti, hneď predpokladáme evolúciu. Podobnosti ale môžu veľmi úzko súvisieť aj s Inteligentným plánovaním.