Evolúcia a veda

Detstvo

Pred niekoľkými desaťročiami, keď som chodil do školy, učili nás, že materializmus je jediný a správny svetonázor. Učili nás, že človek vznikol z opice, to bolo prvé, čo som si zapamätal. Potom prichádzali ďalšie fázy tejto teórie, kde nám učitelia vysvetlili, že cez veľmi dlhé časové obdobie niekde v pramočiari vodík a nejaké iné chemické prvky náhodou vytvorili rôzne zlúčeniny, z ktorých vznikla prvá živá bunka. Táto bunka z ničoho nič sa začala množiť, začala len tak bez plánovite tvoriť a vytvorila rôzne živé bytosti, až vznikli ryby a rôzne vodné zvieratá.

Jedného dňa si ryba povedala, že jej nie je až tak dobre vo vode, preto si vyvinula nohy a začala dýchať pľúcami a vyšla z vody. A tak vznikli suchozemské zvieratá, ktoré sa stále menili podľa zmien okolností a zmeny počasia. Až na konci tohto reťazca zrazu sa objavil človek, schopný rozmýšľania. Toto sú v skratke naše dejiny, ako sme sa to učili v škole.

Ako chlapec som čítal veľa rozprávok, preto som si to dal do kopy a vôbec som proti tomu neprotestoval, lebo aj v rozprávkach som čítal, že zlá ježibaba premenila princa na žabu a Aničku na kozu. Nikto sa nad tým nezastavil, ako by to bolo možné, kde sa podeli princove alebo Aničkine bunky. Páčilo sa nám to, preto sme mali z toho radosť, že sa tak ľahko človek môže premeniť na hocičo. Potom sme sa dozvedeli, že to všetko vymyslel a napísal jeden zarastený ujo, ktorý sa volal Charles Darwin.

Potom nás učili, že veda je nepriateľ náboženskej viery, lebo veda dokázala, že boha nieto, a všetko čo vzniklo, vzniklo len tak sám od seba cez veľmi dlhé obdobie. Aj sme sa učili, ako sa treba tým tmárom veriacim vysmievať, že takému niečomu môžu veriť, že to všetko spolu aj s nami niekto mohol stvoriť, a to dokonca za sedem dní!

Ako roky postupovali, počul som rôzne názory ľudí na túto tému. V rádiu a v televízore denno denne sme masírovaní, ako niektoré zvieratá časom sa prispôsobovali svojmu okoliu a životným podmienkam, ako vznikali jednotlivé druhy živočíchov. A vždy sa dodávalo a dodáva že to je dokázané vedou, teda vedecky. Tento názor sa udomácnil na školách základných, stredných, ale aj na univerzitách. Dokonca je taký stav, že do dnes je to jediné, čo na štátnych školách učia. Nie je prípustná žiadna iná alternatíva, ako keby to bola skutočne jediná pravda.

Vtedy ale, keď táto teória vznikla, ani veda, ani evolúcia nemala v rukách nič rukolapné čo by dokazovalo pravdivosť tejto teórie. Predpokladalo sa, že časom sa vynoria odniekadiaľ nejaké očká reťazca, alebo reťazí, ktoré dokážu správnosť teórie.

Darwin

V roku 1859: Darwin vydal svoje hlavné dielo: „O pôvode druhov“. Charles Robert Darwin (1809-1882) anglický vedec, zverejnením svojich predstáv položil základy modernej evolúcie. Podľa Darwina všetky druhy života sa vytvorili pomocou postupného a náhodného prirodzeného výberu, vývojom a rôznych mutácií. Darwin sa narodil v Anglicku v meste Shrewsbury, v okrese Shropshire dňa 12. februára v roku 1809. Najprv začal chodiť na lekársku fakultu Edinburgh-skej univerzity, ale štúdium prerušil a začal študovať teológiu. V roku 1827 sa zapísal na Cambridge-skú univerzitu. Tu sa stretol s dvomi chýrnymi vedcami, s geológom Adamom Sedgwickom a prírodovedcom John Stevens Henslow-vom, ktorí mali na jeho život veľký vplyv. Po tom, čo Darwin v roku 1831 získal diplom v Cambridge-i, sa pripojil k týmto dvom prírodovedcom v prvom rade vplyvom Henslow-ovým, aby sa vydal na študijnú cestu okolo sveta na výskumnej lodi HMS Beagle.

Po dlhých úvahách a skúmaniach vypracoval svoju teóriu, ako mohol na zemi vzniknúť život. Svojim dielom vyvolal veľkú odozvu takých ľudí, ktorí neboli ochotní prijať že sú stvorenými bytosťami nejakej vyššej inteligencie. Jeho predstavy boli napádané už v čase vzniku, a nie len veriacimi ľuďmi, ale hlavne vedcami a študovanými ľuďmi. Vytkli mu, že jeho tvrdenia sa nedajú dokázať. Neskoršie ale začali jeho stúpenci veriť, že po čase sa nájdu nejaké dôkazy, ktoré podporia túto ideológiu. Z toho vidíme, že evolucionisti najprv vytvorili ideológiu, akúsi dogmu, určitú predstavu, ako by chceli, aby svet vznikol, a potom sa snažili hľadať tomu dôkazy. Ako neskoršie uvidíme, veda, na ktorú sa s obľubou dovolávali, pracuje opačne, teda nie z hora, ale zdola.

Dospelosť

Veda nie je založená na dogmách! Veda je dynamické ľudské snaženie, čo má za ciel spoznať pravdu okolo sveta, vrátane jeho vzniku. Preto nemôžeme dopredu vyhlásiť, že „a svet vznikol tak, a tak, a nie inak“ Že živočíšna ríša mohla vzniknúť len „tak“, ale hľadá najsprávnejšiu odpoveď na to, čo sa dá odvodiť z nájdených faktov a z výsledkov skúmaní čo je najpravdepodobnejšie. Dnes už - zhrnutím všetkých faktov - vidíme tak, že zo vzniku živočíšnej ríše nemôžeme vylúčiť vyšší úmysel.

Keďže ale táto tematika je príliš obšírna, budem sa snažiť písať skrátka a výstižne, preto začínam s dôkazmi všeobecne známymi.

Po objavení už spomínaného diela spomínaného autora jeho stúpenci sa pustili s veľkou chuťou do hľadania dôkazov svojich tvrdení a svojej viery. Kde-tu aj našli nejaké kosti, o ktorých tvrdili, že to sú dôkazy. V laboratóriách a na vedeckých pracoviskách sa rozbehli rôzne evolucionisticky zamerané vedecké pokusy dokázať, že dlhé časové obdobie (niekoľko miliárd rokov) mohlo zapríčiniť vznik prvej živej bunky, schopnej reprodukovať sama seba. Tieto pokusy prebiehajú do dnes, viď pokusy s tunelovým urýchlovačom času...

Postupom času sa objavili vykopávky, ako napr. Cromagnonský človek, Neandertálský človek a podobne, ktoré zdanlivo dokazovali pravdivosť evolucionalistov. Neskoršie ale vznikli okolo nich pochybnosti, ako napríklad je prípad Neandertálca, že pod tou vrstvou, v ktorej bol Neandertálec nájdený, sa našla druhá kostra človeka dnešného typu, čo si "nevedeli" nijako vysvetliť, lebo by museli priznať, že ten v staršej vrstve nájdený človek dnešného typu žil skorej, ako v novšej vrstve nájdený Neandertálec, ktorý by sa tým pádom stal bezcenný, ako dôkazový materiál. A navyše vykopávky z jaskyne vo francúzskom Fontechevadu v roku 1947 dokázali, že Neandertálec, Kromagnonec a dnešný človek boli súčasníci.

Keďže sa ale evolúcia nádeja, a odvoláva na vedu, bolo by dobré pozrieť, aké sú spôsoby vedy, ako veda funguje. Ako mohla veda „dokázať“ že Boha nieto, ako to tvrdili ateisti.

Spôsoby vedy

Veda pracuje s tým, čo vidí, čo môže ohmatávať, čo môže pozorovať, čo môže pitvať, s čím môže robiť pokusy. Veda svojimi prostriedkami a spôsobmi nemôže skúmať a sledovať udalosti, ktoré sa odohrali v minulosti. Nemôže ich zopakovať, nemôže ich pozorovať. Z toho dôvodu nemôže dokázať existenciu, alebo neexistenciu stvorenia, existenciu, alebo neexistenciu evolúcie. Veda môže skúmať len tie veci, ktoré sú okolo nás, preto sa budeme zameriavať na tie výsledky, ktoré tieto pokusy priniesli, a ktorých výsledky sa už aj zaviedli do nášho každodenného života.

Všeobecne známy jav - veľa sa o tom hovorí a už niekoľko rokov sa aj v praxi používa - je šľachtenie rastlín. Už aj chýrny Mičurín sa zaoberal s touto vecou. Pozrime sa ale z blízka, čo sa odohráva napríklad pri šľachtení kukurice, čo je, myslím si, najpoužívanejšie v poľnohospodárstve. Výskumný ústav (vedci) – či už opelením, alebo genetickým zásahom – vyberú z rôznych rastlín tie ich dobré vlastnosti, ktoré potrebujú, zmiešajú ich, a tak vznikne nová odroda. Táto odroda sa môže vyznačovať lepšou odolnosťou proti poveternostným vplyvom, môže viac rodiť, môže mať väčšie zrná, môže vykazovať iné lepšie vlastnosti, môže mať inú farbu, ako tá odroda, z ktorej bola vyvinutá. Zamyslime sa ale nad tým, čo sa stane vtedy, keď sa nám taká odroda zapáči, a povieme si, že mi chceme takú istú úrodu aj v nasledujúcom roku, preto si odložíme zrná z úrody takejto kukurice, a v nasledujúcom roku zasejeme do pôdy. Myslíte, že dostanete takú istú úrodu? . . . Vôbec nie. Dostaneme len akýsi bastard, alebo vôbec nič! Prečo?. . . .

To isté sa vzťahuje aj na živočíšnu ríšu! Môžeme vytvoriť psa s krátkymi nohami, môžeme vytvoriť s dlhou srsťou, s dlhými nohami, s dlhým telom, s dlhými ušami, stlačeným nosom, s rôznymi farbami, ale to bude stále len pes. Nevytvoríme zo psa myš, mačku, koňa a podobne. Aj tu platí to porekadlo, že zo psa nebude slanina! Vedecké pokusy dokázali, že zo skríženia zvierat rôznych druhov buď nevzniknú žiadni potomkovia, alebo keby aj vznikli, tak tí potomkovia sú už neplodní. Nie sú schopné reprodukcie, nemôžu sa rozmnožovať. Príroda sa s nimi zaobchádza, ako s nepodarkom a vyzmätkuje ich. Teda sa evolúcia skončila. S tým dokázali, že neexistuje prechod medzi jednotlivými druhmi, a to platí tak v živočíšnej, ako aj v rastlinnej ríši. Evolúcia funguje, ale len obmedzene v rámci druhov. Volá sa to plasticita v rámci druhov. Podobne, ako napríklad gumová lopta, ktorú môžeme trošku stlačiť, môžeme sploštiť, formovať, ale keď ju pustíme, vráti sa do svojho pôvodného stavu. To isté platí aj na človeka. Biely človek sa môže miešať s čiernym, žltým, šikmookým, ich odrodami, ale výsledkom bude stále len človek. Nemôže sa zmiešať napríklad s opicou, ani s inými zvieratami. Toto sú vedecké fakty.

Porovnanie

Čo ale učí evolúcia? Ako vznikli živočíchy na zemi? Vývojom jeden druh z druhého podľa toho, kedy ako sa zmenili životné podmienky daného tvora, ako sa zmenilo počasie, a možnosť získavania potravy!

Tu spomeňme úsmevné pokusy Lamarcka (Jean-Baptiste Lamarck 1744 - 1829). V jeho dobe vedci sa ešte vážne zaoberali s tou otázkou, či sa vonkajšie znaky skutočne prenesú na potomkov. Keďže myši majú krátku reprodukčnú dobu, pokusy robil na myšiach. Myšiam odsekával chvosty a pozoroval, či potomkovia prídu na svet bez chvostov. Chcel vedieť, koľko generácii prejde, kým sa toto okyptenie prejaví. Nedočkal sa úspechu. Okypteným myšiam sa stále rodili myši s dlhými chvostmi. Alebo tvrdil, že žirafa má dlhý krk preto, lebo stále sa naťahuje za potravou na stromy a tak sa jeho krk predlžuje a toto sa potom prenáša na potomkov. On nevedel, že každý živočích nesie svoj kód v DNA a génoch, a ten kód je nezávislý na utrpených úrazoch, alebo okolnostiach. Okolnosti majú vplyv na organizmy, ale nezapríčinia zmenu organizmov.

Je skutočná pravda, že vtedajší vedci mali veľmi malé poznatky. Keby Darwin vo svojej dobe bol vedel to, čo pozná dnešná veda, vôbec by sa neodvážil vyrukovať s tou svojou teóriou, ktorú vypracoval „O pôvode druhov“. Hanbil by sa za ňu. V tej dobe ešte vôbec neexistovali elektronické mikroskopy, len optické, a s tými vôbec nemohli niektoré javy preskúmať. Napríklad bunku videli len ako malú bodku, alebo čiarku, a mohli k nej vymyslieť rôzne príhody. Elektronický mikroskop je novodobý vynález ale keď sa objavil, umožnil vedcom sa pozrieť aj do vnútra tejto bunky. Keď sa tam ale pozreli, s prekvapením videli, že tam je čulý ruch, podobný veľkomestu, ako je Bratislava, alebo Praha, svojimi továrňami, dopravnou službou, premávkou, upratovačmi.

Na tomto mieste bude dobré, keď si o bunke napíšeme aspoň niekoľko základných údajov, aby nám bola jasnejšia úplná absurdita náhodného, samovoľného vzniku bunky. Základným stavebným prvkom každého živého organizmu je bunka. O bunke dnes vieme mnoho, ale ani z ďaleka nie všetko. Niekto tvrdil, že pred päťdesiatimi rokmi bunka ešte bola tajomstvom, ale jednoduchým tajomstvom. Od tej doby sa naše znalosti veľmi rozmnožili, ale bunka sa stala ešte záhadnejšou, ako kedykoľvek pred tým. Vývojom vedy sme si uvedomili, že bunka je nekonečne zložitejšia, ako sme si to niekedy mysleli. A niekde v hĺbke tejto zložitosti sú ukryté tajomstvá života, choroby, staroby a smrti. Ako vyzerá a ako funguje tá zázračne dokonalá časť živej hmoty, ktorá tvorí bunku? Bunku tvorí celý rad špecializovaných konštrukcií, ktoré nazývame organelmi. Ich funkcie sú tak zosúladené, že bunka sa podobá mestu, ohradenému hradbami, (cytoplazmatická membrána 7), strážcami, (bielkoviny membrány), ktoré získavajú informácie o vonkajšom svete a prepravia potrebné látky do vnútrajška bunky, vládnou organizáciou, (jadro2), ktorá pomocou spravodajskej služby (vlákna) je v spojení s pevnosťou a s cudzími mocnosťami, (susedné bunky, ale aj vzdialené), s vlastným spracovateľským zariadením surovín a upratovateľskou službou (lizozómy12), továrňami (ribozómy3, a endoplazmatické retikulum5) a dopravným systémom, (membrány endoplazmatického ritikula a Golgiho aparát6).

1. jadierko
2. jadro
3. ribozómy (malé bodky)
4. vezikula
5. tvrdé endoplazmatické retikulum (ER)
6. Golgiho aparát
7. cytoskeleton
8. mäkké ER
9. mitochondria
10. vakuola
11. cytoplazma
12. lyzozóm
13. centrioly v centrozóme

A je to jasné, že takýto mechanizmus potrebuje aj elektrickú energiu z elektrárne, čo sú mitochondrie.9 Membrána nie je len jednoducho obalom bunky. Má niekoľko funkcií, čo má za úkol zachovať rozdiel medzi vonkajškom a vnútrajškom a zároveň zachovať medzi nimi spojenie. Zabezpečuje aktívne prepravu širokej škály látok dnu do bunky, ale aj von z bunky. Vnútorný a vonkajší povrch membrány je rôzny, lebo majú rôzne úlohy. Základom konštrukcie bunkovej membrány sú dve vrstvy mastnej molekuly. Každá taká molekula sa skladá z dvoch častí, jedna je hydrofilná, rozpustná vo vode, a druhá hydrofóbická, teda vo vode nie je rozpustná. Toto usporiadanie zabezpečuje jednu základnú vlastnosť bunky, a to, že pre väčšiny vo vode nerozpustných látok táto membrána nie je priepustná. Ďalšou časťou membrány sú bielkoviny, uhľohydráty a cukry. Asi štvrtina bunkových bielkovín sa viaže k membráne. Viaceré z nich majú enzímovú funkciu. Bielkoviny rozhodujú takisto aj o antigénovej funkcie bunky. Membrána nikdy nie je v kľude. Molekuly oboch vrstiev robia rýchle bočné pohyby, bunková membrána voľne prepúšťa jedine vodu. Príjem a výdaj ostatných látok reguluje podľa potreby. Priestor medzi membránou a jadrom bunky vypĺňa cytoplazma. To je bezfarebná, hustá, marinádovitá tekutina. Sú v nej rozpustené rôzne organické a neorganické prvky, z ktorých najdôležitejšie sú bielkoviny. V cytoplazme prebieha nespočetné množstvo operácií, pomocou ktorých rôzne materiály sú dopravené k jadru bunky, a k ostatným organelom. Organely zabezpečujú syntézu tukov, bielkovín a zložených cukrov, ale tak isto aj štiepenie zložitých potravín, a upratovacie služby. V bunke výrobu energie vykonávajú mitochondrie. Hlavný proces prebiehajúci v mitochondriách je spaľovanie cukrovej glukózy cez rôzne medzi prvky až na kysličník uhličitý a vodu. Ale na teplo sa premení len zlomok takto získanej energie. Najdôležitejšia časť tohto procesu je prenos a viazanie energie do nových, na energiu veľmi bohatých chemických štruktúr. Tie potom sú používané, ako zdroj energie, napríklad pri výrobe DNA alebo RNA. Bunečné jadro je riadiacim prvkom bunky. To je zložitý organel, ktorý obsahuje dedičné informácie. Hlavným prvkom bunečného jadra je deoxiribonukleo kyselina, DNA, dedičná informácia, v čom sa nachádza minulosť, prítomnosť a budúcnosť bunky. Zároveň sa viaže na viazané bielkoviny vo vláknach, ktoré nazývame chromozómami. Úlohou chromozómov je skladovanie, prenos a vyjadrenie genetických informácií. V každej z nich je dlhá molekula DNA. Výnimkou pohlavných buniek, každá molekula je diploidná. To znamená, že má zastúpenie dvojnásobné, lebo jedno pochádza od otca, druhé od matky.

Čím menší rozmer, o to väčšie zázraky!

Po kliknutí na tento link uvidíme, aké sú pomery veľkostí, pri ktorých sa ukáže úchvatná komplexicita živých organizmov. Pod obrázkom je posuvník, pomocou ktorého môžeme regulovať zväčšovanie!

Na porovnanie, čo vidí mikroskóp

Tento ďalší trojminutový príspevok pripravili odbornícu Harwardskej univerzity. Predstavuje činnosť molekulárnych strojov vo vnútri bunky.

Tu si ho môžete pozrieť

Položme si otázku: Môže normálne rozmýšľajúci človek - či je laik, alebo vedec - majúc tieto poznatky, ďalej tvrdiť, že takto organizovaný a zložitý mechanizmus, čo ľudská veda s vypätím svojich síl a vedomostí s cieleným snažením dlhé desaťročia, až storočia nedokáže vytvoriť, že ho vytvorila hlúpa náhoda bez vonkajšieho zásahu? V poslednej dobe sa k nám doniesla správa, že nejakej skupine vedcov sa podarilo okopírovať už existujúcu najjednoduchšiu bunku, ktorá skutočne ožila. Mohli by nám o tom rozprávať, čo všetko museli pri tom zabezpečiť, (napr sterilné prostredia atd.) aby to dokázali. Dokázala by to zabezpečiť hlúpa náhoda?

Toto všetko, čo som tu opísal, je len malý zlomok tých poznatkov, ktoré veda objavila. Tých poznatkov je oveľa viacej, ale ani jeden z nich nie je naklonený evolúcii.

Keďže ale vo svete zatiaľ vládne filozofia evolúcie, ktorá sa predkladá na školách, v masmédiách, na univerzitách, ako jedine možná alternatíva, a ktorá nepripustí nič, čo s tým nesúhlasí, a navyše zamlčuje, alebo bagatelizuje najnovšie objavy vedy, ktoré nezapadajú do evolučnej teórie, tento stav vynútil vznik jedného hnutia asi pred dvadsiatimi rokmi, v ktorom sa stretli rôzny vedci, vzdelanci, ale aj laici (z hľadiska vedy), ktorý si predsavzali, že budú pracovať na tom, aby sa svet dozvedel pravdu, o vedeckých poznatkoch. Svoje hnutie nazvali Intelligent Design, teda hnutie Inteligentného plánovania. Toto hnutie na základe svojich skúmaní a vedeckých poznatkov tvrdí, že svet a život okolo nás je až tak veľmi zložitý, že zo vzniku sa nedá vylúčiť Inteligentný plánovač, ktorý to všetko dobre naplánoval a svoje plány aj uskutočnil. Že kto je ten Inteligentný plánovač, o tom sa toto hnutie nevyjadruje, lebo svoje poznatky zhromažďuje výlučne len vedeckým spôsobom, a stvoriteľa, alebo plánovača nemôže skúmať, nemôže vypočúvať, pitvať. Preto osobnosť plánovača prenechajú do pôsobnosti filozofií a náboženstiev. Pre niektorých je to nejaká medziplanetárna bytosť, ktorá žije na inej planéte, pre niektorých je to nemenovaná Vyššia moc, a niektorí ho volajú Bohom.

Toto hnutie v novembri v roku 2005 malo svoju konferenciu v Prahe pod názvom “Darwin and Design“ (Darwin a inteligentné plánovanie). Na konferencii boli prítomní a prednášali vynikajúci vedci z celého sveta a aj zo Slovenska. Táto konferencia mala aj svoju internetovú stránku pod názvom http://www.darwinanddesign.org, ktorá medzičasom zanikla

O tom, že takáto konferencia nebola veľmi po chuti evolucionistom, svedčí aj ten posmešný článok v časopise Respekt, ktorý vyšiel 17.-eho októbra 2005, z pera Jana Zrzavého, evolučného biológa, ktorý na konci svojho článku vyjadril svoju túžbu, že by bolo dobré, keby pražské Kongresové centrum zaľahlo popolom, keďže prijíma takýchto "znepokojujúcich ignorantov a rôzne druhy bigotov". Zrzavy. pdf

    Na tento posmešný článok odpovedal asi o dva týždne neskôr profesor molekulárnej biológie Emil Paleček z biofyzikálneho ústavu AV ČR, ktorý okrem iného poukázal nato, že so zarytými evolucionistami sa zhovárať o vede je také ťažké, ako viesť dialóg s hluchými. Evolucionisti stále len opakujú tú svoju "Veľkú Pravdu", pritom vôbec neberú ohľad na stále novšie a novšie objavy biológie a biochémie, ktoré sa stále od ich názoru vzďaľujú. Odpoveď na Zrzavého

   Viem si predstaviť beznádejnú situáciu zarytých evolucionistov, ktorý vidia, že veda – veľká nádej evolucionizmu – sa evolúcii obracia chrbtom.

oooooooooo       Vaše názory       oooooooooo

otherman - 11.04.2014,    19:32

Veda a náboženstvo nie sú nepriatelia, keby boli... Zoberme si napríklad medicínu. Keby náboženstvá nepodporovali medicínu proste by milióny ľudí na svete zdochýnali len preto že sprostý ☯ Farkaš - 05.03.2013,    11:13

Prečítal som celý článok, i keď mi bolo od začiatku zrejme, že ide o vedomé zosmiešňovanie teórie evolúcie. Ako by to dopadlo, keby autor takto "analyzoval" tú správnu teóriu, t.j. rozprávky z Biblie.

Teória evolúcie vzišla z dôkazov a preto je správne, že sa učí na školách - za to výmysly o Bohu sú len špekulácie a priania bez žiadnych priamych dôkazov.

Matúš - 25.05.2012,    13:34

Som vdačny za publikovanie podobnych člankov.Od desiatich rokov som bol ateista a opieral som svoj postoj o darvinizmus a takzv. "vedecké poznatky" v tejto oblasti. Situacia mení poznanie pribuda a odhaluje postupne pravdu. Žiaľ odporcovia tu boli a aj budú. Prava veda len dokazuje ten úžasný projekt ktorý ma súvislosť s existenciou človeka na tejto takisto úžasnej planete. Darvinizmus sa tiež do značnej miery podpísal pod moralny úpadok ľudstva a tym padom aj pod devastaciu našej planety. Nemame predsa komu skladať účty môžeme si tu robiť čo chceme, ako uzname za vhodne. Zakony su neuprosné.Za ich porušovanie ponesieme ba aj nesieme nasledky. Veda nas síce nezachrani ale aspoň takymito odhaleniami pravdy niektorym pomôže prezrieť. anonym - 14.11.2011,    23:43

DAKUJEMTivadar - 02.11.2011,    02:39

Tieto klamstvá, čo sa učíme v škole, mali už dávno zakázať, nie to do nás hustiť, ako keby to bola pravda!