Volám sa dr. Gábor Lenkei: narodil som sa v roku 1961. V roku 1986 som získal lekársky diplom s výborným hodnotením (summa cum laude).
Šesť rokov som pracoval v rámci oficiálneho liečiteľstva na Debrecínskej Univerzite Lekárskych Vied. Získal som skúsenosti ako výskumný lekár, neskoršie ako lekár na internom oddelení, a neskôr aj na gynekologicko-pôrodníckom oddelení.
Pre mňa boli prílišne strnulé, príliš úzke tie možnosti, ktoré dovolilo oficiálne liečiteľstvo. Moje nadšenie, moja neuhasiteľná túžba niečo robiť, hľadať niečo nové, lepšie riešenia roztrhli tieto obmedzenia. Začal som chodiť po cestách, čo som si vytýčil sám.
Dobre som sa rozhodol. Keby som bol ostal v oficiálnych medziach, možno nikdy by som nenarazil na tie informácie, ktoré robia základ mojej terajšej činnosti. Pochopil som, kedy a prečo sa stala lekárska veda strnulou a izolovanou.
Pochopil som, že vládu nad vzdelávaním lekárov prevzala jedna taká záujmová skupina - počnúc od počiatku rokov 1900 - ktorej nie je v záujme, aby ľudia v priebehu celého svojho života žili v plnom, kvitnúcom zdraví.
Pochopil som, že existuje a veľmi aktívne sa činí jedna taká moc, ktorá ťaží, profituje z toho, že ľudia sú nevedomí, krehkí, zraniteľní a nie sú schopní svoj zdravotný stav udržovať na vysokej úrovni.
Vtedy som sa ocitol zoči-voči farmaceutickej mafii.
jednu takú vec, ktorá mi mohla byť už dávno jasná. Bola by mi jasná, keby som sa bol zamyslel nad samozrejmosťou nasledujúceho faktu: Farmaceutická mafia nepotrebuje zdravých ľudí!
A tak sa mi rozjasnilo, prečo sa dostalo tak mnoho vedeckých objavov na spodky zaprášených zásuviek, a prečo sa to nestalo súčasťou ľudskej kultúry. Úmyselne ich tam potopili.
Čím ďalej som pátral, tým viac sa mi rozjasnilo, že máme všetky tie znalosti, vedomosti a prostriedky, ktoré keby sme múdro používali, mohli by sme ľudí oslobodiť od utrpenia zdanlivo osudných chorôb, a dalo by sa dosiahnuť ten ideálny stav, v ktorom každý by bol schopný svoje zdravie uchrániť a udržovať na veľmi vysokej úrovni, a každý by bol schopný nato, aby chorobám sa nedostal ani do blízkosti.
Sú dané všetky vedomosti, všetky znalosti, a všetky prostriedky.
Ale farmaceutická mafia nepotrebuje zdravých ľudí!
A tak sa stali vedomosti a prostriedky na udržanie zdravia na vysokej úrovni predmetom veľmi vedomej cenzúry a zákazu.
Obraz bol úplný. V roku 2003 som napísal svoju prvú knihu s názvom: "Cenzurované zdravie". Ako podnázov - nie náhodou - som zvoli toto: "Na bežiacom páse priemyslu chorôb".
Pri vydolovaní cenzurovaných a do hĺbky šuplíkov zahrabaných vedomostí som narazil aj na množstvo vedeckých objavov, ktoré dokazovali ohromujúce účinky vitamínov. Tak som sa rozhodol, že ako prvý krok rozšírim známosť týchto prostriedkov - vitamínov. Preto som sa rozhodol - ako prvý krok - pri vitamínoch, lebo som pochopil, že ich používaním, v priebehu krátkej doby sa dajú dosiahnuť značné zlepšenia v kvalite života. To bola hlavnou príčinou. V mojom rozhodnutí hralo dôležitú rolu aj to, že som sa domnieval, že toto je taká téma, ktorá sa dá pomerne ľahko dať pochopiť ľuďom, a to je taký prostriedok ktorý sa dá dosiahnuť pre pomerne širokú verejnosť.
Pre mňa vitamíny znamenali toto:
Dobre som sa rozhodol. Zistilo sa, že vitamíny - vhodným spôsobom používajúc - skutočne majú ohromne silný zdravie naprávajúci účinok. Najohromujúcejšie bolo to, že sme dokázali dosiahnuť značné zlepšenie zdravotného stavu aj u takých ľudí, ktorí sa zdali zdraví aj pred začatím užívania vitamínov. Dokázalo sa ako pravdivá tá predpoveď veľkého vedca z minulého storočia: správnym používaním vitamínov úroveň kvality ľudského zdravia sa dá zdvihnúť na oveľa vyššiu úroveň ako by sme to len tušili.
Vďačná verejnosť ma zahrnula desiatkami tisícov ďakovných listov. Hrdo som publikoval podľa možnosti v najširšom okolí úžasné skúsenosti zo skutočného života. S tým som ale nahneval na seba farmaceutickú mafiu. Táto záujmová skupina - ako to už vieme - nepotrebuje zdravých ľudí.
Príliš bolo číslo vysoké, príliš veľa bolo skvelých výsledkov. Stále vo väčšom okruhu ostala známa vynikajúco dôležitá, zdravie zachovávajúca úloha vitamínov. Stal som sa pre nich nebezpečným.
Začala sa mimoriadne agresívna, dlhú dobu trvajúca séria útokov.
Začal som žaloby na despoticky a bezprávne úradujúce štátne orgány. Vojna trvala šesť rokov. Konečne v lete roku 2014 som vyhral aj poslednú proces. Od vtedy - možno iba prechodne - je mier, a svoj čas a svoju pozornosť môžem opäť venovať budovaniu, zlepšeniu. Neplánoval som, že zo mňa bude bojovník o slobodu. Jednoducho som iba chcel pomáhať ľuďom, aby mohli žiť život lepší, v radostiach bohatší, človekovi hodnejší a vyššej kvality.
Proti mne smerujúce útoky - ktoré som úspešne prekonal - hovoria viac o situácii, ako hocijaká teória.
Presvedčil som sa na vlastnej koži o tom - nezávisle na hocijakej teórii - že aká je skutočná existujúca prax.
Mimo mojej vôli som sa stal bojovníkom za slobodu. Nevadí. Necítim to ani ako nátlak, ani záťaž. Neplánoval som, že to tak bude, ale sa s tým cítim dobre. Už na mnohých miestach som zdvihol svoj hlas proti zneužívaniam.
Medzi tým, čo som nútený bojovať aj za dlhodobé zachovávanie našich základných ľudských práv v súvislosti nášho zdravia, zo všetkých síl sa snažím o to, aby som čo naj viacerým ľuďom podával tie informácie, pomocou ktorých budú schopný sa rozhodnúť za lepší život. Som zato, aby som naučil stále viac ľudí múdro a šikovne používať tie prostriedky, ktoré im pomôžu dosiahnuť kvalitu života vyššej úrovne.
Môžem sa považovať za šťastného. Môžem žiť pekný, v udalostiach bohatý a vzrušujúci život. Som vždy šťastný, keď dostávam spätnú väzbu o tom, ako sa mi podarilo voľakoho život vo vedomostiach obohatiť a urobiť slobodnejším a radostnejším.
Keď Ste sa Vy dostali v čítaní týchto riadkov až sem, tak sa mi oplatilo tieto myšlienky zverejňovať.
Na cestu si zoberte so sebou nasledujúcu dôležitú informáciu:
Pre všetkých, teda aj pre Vás existuje a je aj dosiahnuteľná jedna vyššia kvalita životnej úrovne.
Ďakujem, že ste ma poctili svojou pozornosťou.
S priateľstvom
Optimalizované na 1024 px
Stránku pripravil:
Varga