Súkromné stránky Daniela Vargu

Zdravie

Úvod

Keď to správne pochopíme, potom dokážeme ľudské utrpenie neuveriteľne znížiť.

Vitamíny nie sú doplnkami výživy

Žiaľ, úradne nariadený povinný názov je „doplnok stravy“. Lenže vitamíny nie sú doplnky stravy! Vitamíny nie sú doplnky živín!

Je to rafinované pomenovanie. Bolo vymyslené veľmi starostlivo. Niečo, čo je iba „doplnok“. Keď nejaká vec je iba „doplnok“, tak nemôže byť podstatne dôležitá.

Presne tak je to aj v prípade oblečenia. Nejaký pekný doplnok skrášľuje, vylepšuje výzor, „vyzdvihne“ oblečenie, ale nie je nevyhnutný. Je to iba doplnok. Nezrúti sa svet, keď ho vynecháme.

Nechcel by som sa hrať na jazykovedca. Netúžim bazírovať na slovách. Chcel by som len vašu pozornosť upriamiť na to, že keď sa pozeráme na výraz „doplnok stravy“ ako na čudný, ktorý sa vôbec nehodí do kategórie dôležitých vitamínov, pri ďalšom pátraní môžeme naraziť na zaujímavé fakty.

Do akej miery sú vlastne vitamíny cenné a dôležité?

Najzrejmejší dôkaz mimoriadnej dôležitosti vitamínov je fakt, že určité záujmové skupiny už dlhšiu dobu vedú proti nim „vojnu“. V pozadí nepoľavujúcej vojny je to, že útočníci si až príliš dobre uvedomujú skutočnú hodnotu a skutočnú dôležitosť vitamínov.

Žiaľ, je to oveľa jasnejšie im než bežným ľuďom z ulice.
-------
Vitamíny majú mimoriadnu hodnotu a výrazne dôležitú úlohu.

Stravu nielen dopĺňajú. Nie sú na to, aby sme z nich z času na čas trochu zobkali.

1. Keď nás škrabe v hrdle.
2. Keď ochorieme.
3. Keď príde jeseň, a takpovediac útočia vírusy.

Nie sú na to, aby sme z nich občas trochu užili ako kúru a potom ich odložili.
Keby úloha vitamínov v živote spočívala iba v tom, potom by sa nevytvorilo to snaženie, ktoré ich chce úplne vymazať z ľudskej kultúry! Keď vypátrame pôvod vzniku slova „doplnok stravy“, ocitneme sa uprostred vojny, ktorá prebieha proti zdraviu už sto rokov. Táto vojna sa rozpútala už na začiatku minulého storočia.

V ľudských dejinách bola aj iná storočná vojna . Je pravda, že v tej bojovali otvoreným spôsobom. Zoči-voči. Meč proti meču. Storočná vojna vedená proti zdraviu a zároveň proti vitamínom však prebieha za skrytých a veľmi starostlivo maskovaných okolností.

Lúč nádeje

Aby sme pochopili význam a podstatu vojny, ktorá je vedená proti zdraviu a vitamínom, musíme sa trochu vrátiť späť. Je pravda, že v dejinách sa ľudstvu vždy dostávalo málo zdravia a veľa chorôb a biedy. Zachovanie zdravia si ľudia nikdy nedokázali vopred naplánovať.

Zdalo sa, že to, či niekto ostane zdravý, alebo sa stane obeťou nejakej choroby, záviselo od dobrého šťastia alebo osudu. Ľudia nevedeli, čo by mohli urobiť alebo čo by mali urobiť v záujme ochrany svojho zdravia alebo predchádzania chorobám.

Ale pred viac než sto rokmi zasvitol veľmi povzbudivý lúč nádeje. Na prelome 19. a 20. storočia prírodovedné výskumy dosiahli nepredstaviteľné objavy vďaka tomu, že v tom čase bola chémia na dostatočne vysokom stupni vývoja.

Človek sa vždy snažil o to, aby porozumel tajomstvám fungovania živého organizmu.

----------

Dávnejšie, pred mnohými storočiami, sa o fungovaní ľudského tela mohli ľudia dozvedieť nejaké informácie iba pomocou pitiev – aj to len toľko, koľko bolo možné vidieť voľným okom. Neskôr, koncom 16. storočia sa objavil prvý mikroskop . Od tej doby bolo možné preskúmať aj voľným okom neviditeľné, veľmi malé častice, a tak sa veda mohla už o niečo hlbšie pozrieť do tajov ľudského organizmu. Ale to bolo ešte stále príliš málo na to, aby sa odhalila „čarodejnícka kuchyňa“ prírody v našom tele.

Iba rýchly vývoj chémie umožnil vedcom odhaliť mikroskopom neviditeľné, doteraz neodhalené tajomstvá fungovania živých organizmov. Vtedy bolo objasnené, čo sa vlastne odohráva v tejto živej „chemickej továrni“.

Iba v tej dobe porozumeli, čo všetko je potrebné na to, aby náš organizmus mohol fungovať dokonale, bez chorôb. Nesmieme si nevšimnúť dôležitosť tohto vyhlásenia: „mohol fungovať dokonale, bez chorôb“. Náš organizmus je totiž toho schopný.
Toto predtým nevedeli!!!
---------

Szent-Györgyi Albert, vyznamenaný Nobelovou cenu, hrdina z obdobia veľkých objavov, o tom povedal:
„V priebehu mojej dlhej vedeckej dráhy na mňa veľmi zapôsobila dokonalosť ľudského tela.“

Skôr než vývoj chémie dosiahol tento bod, sa podobná myšlienka ani nemohla zrodiť. Čože? Žeby ľudský organizmus bol schopný dokonale fungovať? Doteraz si mysleli, že choroby ako nejaká neodvratná pohroma sú, samozrejme, súčasťou ľudského bytia.

Iba v tomto období vznikla nasledujúca revolučne nová myšlienka: Áno, človek môže dosiahnuť existenciu bez chorôb a kvitnúce zdravie by malo byť naším prirodzeným stavom.

Predtým vedci sústredili svoje sily iba na výskum chorôb a všetku svoju pozornosť a vedomosti zasvätili premáhaniu chorôb. Teraz bolo prvýkrát umožnené otázku zdravia priblížiť z iného hľadiska.

Nová zdravotná kultúra

Iba v tomto období pochopili, že existuje veľmi veľa takých nepriaznivých telesných stavov, o ktorých si predtým mysleli, že sú to choroby, avšak v skutočnosti nie sú to choroby, ale iba príznaky toho, že v našom jedálnom lístku chýba jedna alebo viac veľmi dôležitých látok.

Zistili, že príliš veľa chorôb, ktoré trápia ľudí, v skutočnosti ani nie sú choroby, ale iba potravinový nedostatok.

Stav nedostatku je v skutočnosti následok chýbajúcich živín a zapríčinil nepriaznivý telesný stav, o ktorom si môžeme myslieť, že vidíme skutočnú chorobu.

Podstatu toho Szent-Györgyi Albert zhrnul takto:
„Všetky choroby, o ktorých som sa ako medik musel učiť, sú väčšinou následky zneužívania svojho tela a nevhodného zaobchádzania s ním.“

Toto nevhodné zaobchádzanie bolo zapríčinené v prvom rade nedostatkom vedomostí o fungovaní nášho tela. Istý druh neodvratného následku.

Veď sme nevedeli – a pred objavmi sme ani nemohli vedieť – akými živinami sme mali zásobiť svoj organizmus. A tak sme nemohli vedieť ani to, že veľká časť našich telesných problémov môže súvisieť s tým, že naše potraviny nám nezabezpečia všetky dôležité živiny. Nezabezpečia ich v skutočne potrebnom množstve.
Ani sme nevedeli, že trpíme ich nedostatkom.

-----------
Aký veľký môže byť tento nedostatok?

Táto otázka zaujímala vedcov, ktorí viedli výskumy. Szent-Györgyi Albert to vyjadril tvrdo, ale výstižne, takto:
„Čudujem sa, že ľudstvo v týchto podmienkach vôbec prežilo.“

Dostal sa teda do popredia výskum takzvaných „nedostatkových stavov“. Spoznanie, že nedostatkové stavy nepotrebujú liekovú alebo inú lekársku starostlivosť, bolo veľmi dôležité. Bola to veľká úľava, keď sa celkom objasnilo, že značnému percentu „chorôb“ – presnejšie povedané mnohým nedostatkovým stavom, predtým považovaným za choroby – by sa dalo predísť alebo účinne liečiť jednoducho iba dodávaním živín.

Vývoj chemických vied umožnil aj to, aby sme pochopili význam a dôležitosť vitamínov ako životne dôležitých živín. Vrchol výskumov a objavov v spojitosti s vitamínmi môžeme vymedziť rokmi 1920 – 1940.

• V tej dobe objavili, že vitamíny majú dôležitý význam v ochrane a posilnení ľudského zdravia.
• Čoskoro si uvedomili aj ten srdcervúci fakt, že človek sa v priebehu dejín nikdy nedostal k dostatočnému množstvu vitamínov.
• Spoznali, že nedostatkový vitamínový stav, ktorý sa týka každého z nás, zohráva dôležitú úlohu v tom, že žijeme oveľa nekvalitnejší život, pod úrovňou, akú by sme mohli dosiahnuť podľa svojich daností.
• Vývoj vedy nám umožnil aj to, že dokážeme produkovať vitamíny vo veľkom množstve a za prijateľné ceny.

Keď presne porozumieme...

Porozumeli, že vitamíny sú nenahraditeľné každodenné živiny. Úradné pomenovanie „potravinový doplnok“ im iba neskôr priradili vrchnosti. V roku 1937 Szent-Györgyi Albert dostal Nobelovu cenu, okrem iného ako uznanie jeho zásluh za objavy v súvislosti s vitamínom C. Čo môžeme očakávať od vitamínov, vyjadril veľký vedec takto:

„Keď presne porozumieme fungovaniu vitamínov a budeme ich vhodne používať, ľudské utrpenie budeme môcť zmierniť až do takej miery, akú si dnes ešte ani najveľkolepejší ľudský rozum nedokáže predstaviť.“

Szent-Györgyi Albert, 1939

Prístup na vyššej úrovni

Vznikli vedecké základy jednej novej zdravotnej kultúry.
Zdalo sa, že ľudstvo dorazilo k bránam oveľa väčšieho zdravia a oveľa šťastnejšej existencie. Smer výskumu ľudského zdravia sa zmenil vo svojich základoch. Môžeme povedať, že sa obrátil o stoosemdesiat stupňov, čiže sa obrátil práve opačným smerom.

Konečne!!!
Pozornosť sa mohla sústrediť namiesto liečenia chorôb na oveľa, oveľa dôležitejšie veci:

1. na ochranu a zachovanie zdravia,
2. na predchádzanie chorobám,
3. a na vývin pôvodných, prírodou daných schopností.

To sú činnosti na oveľa vyššej úrovni ako výskum chorôb a ich liečenie. Tieto nás totiž privedú k predchádzaniu chorôb, ktoré ľudstvo doteraz zbedačovali a boli považované za neodvratné choroby, a privedú nás tiež k tomu, aby človek mohol svoj život žiť na oveľa vyššej úrovni než doteraz. Spôsobom skutočne hodným človeka.
Budúcnosť sa zdala byť nekonečne sľubnou.

„Vojnové bábätko“

Tragédiou ľudstva je, že nová zdravotná kultúra sa zrodila uprostred už prebiehajúcej proti zdravotnej vojny. Úbožiatko sa stalo „vojnovým bábätkom“...

Totiž už na začiatku 20. storočia vystúpila na dejisko aj iná moc.
Moc, ktorá mala práve opačný záujem, než aby zdravotný stav ľudstva pozdvihla na vyššiu úroveň, než bola predtým. Čudnou a nemilosrdnou iróniou osudu je to, že aj túto opačne orientovanú moc vyvolal explozívny vývoj chemických vied.

Začiatok vojny proti zdraviu I.

Tou stranou s protichodným záujmom bol v tom čase rozbehnutý a rýchlo rastúci farmaceutický priemysel, do rozvoja ktorého jeho majitelia-investori vkladali veľké nádeje. Najznámejšou z nich bola rodina Rockefellerovcov a rodina Carnegie-ovcov.

John D. Rockefeller už na konci 19. storočia ovládal 90 % amerického ropného obchodu. Získal obrovský, niekoľkostomiliárd dolárový majetok, vyjadrený vo vtedajších hodnotách, čo je dnes mnohonásobne viac. Jeho zlopovestná veta znela: „Súťaž je hriech“.

Žil a konal podľa toho. V každej oblasti, kde mal záujmy, snažil sa v plnej miere vytlačiť súperov. On sa stal najznámejším monopolným kapitalistom.

Monopolista je taká osoba, ktorá v nejakej oblasti obmedzuje slobodnú súťaž a snaží sa o samovládu. Slovo je gréckeho pôvodu: monos = sám a poleo = predá, predáva.

Svoj obrovský majetok okrem iného používal aj na to, aby cez svoje nadácie vyvíjal silný vplyv na vyučovanie, na vedecký vývoj a na lekársku vedu. Rockefeller teda už ovládal americký ropný trh a veľkú časť chemického priemyslu. Chcel získať ďalšie trhy, na ktorých sa dajú predávať chemické výrobky.
A tak vstúpil aj do oblasti výroby liečiv.

S rozumom...

Rozmýšľanie lekárov tej doby ešte vôbec nebolo zamerané na lieky.
Používali množstvo prirodzených spôsobov. Mnohí z nich považovali lieky v liečiteľstve za druhoradé alebo ich vôbec nepoužívali. V tom čase bola medzi nimi ešte obľúbená múdrosť: „Lieč rozumom, nie liekom. “

Začiatok vojny proti zdraviu II.

Lenže na začiatku 20. storočia v Spojených štátoch amerických lekárske školy zápasili s vážnymi ťažkosťami. Nemali dostatočné peniaze na vývoj. Rockefeller a Carnegie vyňuchali veľké príležitosti, ktoré im poskytovala táto situácia. Rozhodli sa, že preberú riadenie nad vzdelávaním lekárov. „My pomôžeme!“ S týmto výkrikom sa chopili kontroly nad vývojom celoštátneho programu vzdelávania lekárov. „Rockefeller a Carnegie okamžite začali investovať milióny dolárov do tých škôl, ktoré prijali ich vedenie. Tým školám, ktoré neboli ochotné spolupracovať, odopreli podporu, a tak tie nevyhnutne skrachovali, lebo nemohli konkurovať tým dobre vybaveným, solventným školám. Podporu dostali iba tie školy, ktoré boli ochotné prijať tú časť učebných plánov, ktoré sa vzťahovali na výskum liečiv a na vývoj nových liekov. Neposlušní vypadli z radu.“

„V roku 1905 fungovalo ešte 160 škôl, do roku 1927 ich počet klesol iba na 80.“ Školy, ktoré prežili, boli stále viac a vo väčšej miere závislé na „daroch“, ktorých podmienkou na prisúdenie bol stále intenzívnejší výskum a vývoj liekov. Tie „dary“, samozrejme, predajom nových liekov rýchlo uhradili výdavky investorov.

Rockefellerovci zhruba za dve desaťročia postupne prebrali kontrolu nad vzdelávaním lekárov v Amerike. Liečenie prírodným, nie liekovým spôsobom stále viac vytláčali z učebných osnov.
Týmto prevzatím moci bolo o osude lekárov rozhodnuté.
V ich vzdelávaní, samozrejme, nedostali miesto ani nové obdivuhodné vedecké objavy. Keďže hlavným cieľom investorov bol zisk, potrebovali čo najviac takých ľudí, ktorí budú nútení kupovať ich produkty. Ich cieľom vôbec nemohlo byť to, aby si ľudia čo najlepšie uchránili a posilnili svoje zdravie. Ba práve ľudia s podlomeným zdravím boli im užitoční.

• Nemohli sa snažiť ani o to, aby sa lekári oboznámili s možnosťami, pomocou ktorých by sa jednou ranou vyriešila veľká časť už existujúcich chorôb.
• Ich záujmom nemohla byť podpora a výučba spôsobov na predchádzanie chorôb.
• Nebolo ich poslaním, aby stav ľudského zdravia dvíhali na čo najvyššiu úroveň.

To si však nikto nevšimol.
Pekne sa zabudovali do systému a výsledkom bolo, že centrálnym zmyslom spôsobu rozmýšľania a praktického konania lekárov sa stal spôsob liečenia liekmi. Tento proces sa začal v Spojených štátoch amerických a za krátky čas ovládol aj celú Európu.

Keby...

Keby sa práve rodiace čerstvé vedecké objavy mohli udomácniť, tak by dnes ľudstvo – aspoň z hľadiska farmaceutického priemyslu – bolo „príliš zdravé.“ Veľká časť ľudí by sa ani nedostala do bodu, kedy by už potrebovala lieky na liečenie svojich neduhov. Oveľa menej ľudí by malo neduhy.

Iba lieky?

Následkom prevzatia moci nad vzdelávaním lekárov sa nedostali do osnov ani úžasné, ďalekosiahle objavy týkajúce sa vitamínov. A tak sa ľudia pracujúci v zdravotníctve prakticky o tom neučili nič až do dnešného dňa.

• Neučili sa nič o tom, ako veľa by sa dalo urobiť pre človeka správnym užívaním vitamínov.
• Lekári a praktikanti aj dnes dostávajú také vzdelanie, ktoré neobsahuje prírodné a mimoriadne účinné spôsoby ochrany zdravia.
• Neučia sa o tých možnostiach, pomocou ktorých by sa veľkej väčšine chorôb dalo predísť.

Dostávajú vzdelanie, vplyvom ktorého mnohí z nich veria výlučne iba liekom, prírodné spôsoby považujú za menejcenné, ba možno aj opovrhujú nimi. Farmaceutický priemysel riadiaci investorský a vlastnícky okruh (na ich pomenovanie nie je prehnaný ani výraz mafia), si myslel, že sa tým raz a navždy podarilo premôcť „konkurenciu“.

Farmaceutická mafia

Pred chvíľou som spomenul, že na pomenovanie riadiaceho investorského a vlastníckeho okruhu farmaceutického priemyslu – podľa môjho názoru – nie je prehnané použiť ani výraz „mafia“.
Bol by som však rád, keby ste mi rozumeli.
Nechcel som tým povedať, že lieky nie sú vôbec potrebné. Správne a odôvodnené používanie liekov v danej situácii môže znamenať veľkú pomoc, lieky môžu dokonca aj zachrániť život. Ich používanie rozumne a výlučne vo vhodnom rámci sú dôležité a užitočné prostriedky. Používanie slova mafia neznamená to, že by každý, kto pracuje vo farmaceutickom priemysle, bol nečestný.
Ba!
Som presvedčený, že veľká väčšina tu zamestnaných lekárnikov, výskumníkov, inžinierov, asistentov a iných pracujúcich sú poctiví a dobrosrdeční ľudia. Oni sú „iba“ súčasťou jednej mašinérie, ktorých v pozadí sa skrývajúci najhlavnejší investorskí vlastníci používajú na bezmedzné získavanie ziskov.
Slovo mafia teda používam výlučne na pomenovanie tohto vyčleneného úzkeho okruhu.

Problém korení v tom, že oni aj naďalej veria, že „súťaž je hriech“. Používaním násilných, pomerne nemilosrdných, ale skrytých prostriedkov sa pokúšajú vytlačiť, znemožniť, zničiť každý spôsob, ktorý hoci aj v najmenšej miere môže znížiť ich príjmy. Nemal by som s nimi žiadny problém, keby v otvorenej voľnej súťaži prijali konkurenciu. Keby dávali rovnakú možnosť aj druhému.

Viem, že si to nemôžu dovoliť. Viem, že v priebehu krátkej doby by stratili značnú časť svojho obratu a svojich príjmov. Ľudstvo by bolo síce oveľa zdravšie a oveľa šťastnejšie, ale ich moc by skutočne utrpela obrovskú škodu.

V ďalšej časti uvediem, prečo považujem názov mafia za opodstatnený. Ukážem Vám, akými prostriedkami vedú vojnu proti vitamínom.

Odporúčaná denná dávka

Zdalo sa, že získaním kontroly nad vzdelávaním lekárov došli do cieľa. Lenže vitamíny a ostatné prirodzené prostriedky na zlepšenie zdravia nezmizli z povrchu.

Napriek tomu, že ich neodporúčali ani lekári, ani lekárnici na zachovanie a posilnenie zdravia. Ba aj napriek tomu, že „odborníci“ zdravia – následkom svojho sfalšovaného odborného vzdelávania – veľmi často ešte aj odhovárali ľudí od vhodného používania vitamínov. Vitamíny však nezmizli. Práve naopak! I keď pomalšie, než by si zaslúžila ich skutočná hodnota, predsa však nadobúdali stále väčší priestor.

Preto – medzitým už poriadne zosilnená – farmaceutická mafia chcela na ne udrieť.

Preto na začiatku 60. rokov minulého storočia vyvíjali tlak na Svetovú zdravotnícku organizáciu “, aby založila takú komisiu , ktorá ako jednu z najdôležitejších úloh bude riešiť prípravu na obmedzenie konzumácie vitamínov na celom svete.

Na dosiahnutie svojich cieľov stanovili mimoriadne nízke vitamínové dávky. Tieto dávky pomenovali odporúčanými dennými dávkami, čoho pomerne známou anglickou skratkou je RDA, na Slovensku ODD.
„Odporúčaná denná dávka“ – rafinované pomenovanie.

Rafinované pomenovanie

Na základe názvu by si dobromyseľný laik mohol myslieť, že tieto vitamínové množstvá zabezpečia zdravú existenciu. Pritom tieto dávky stačia iba na to, aby odvrátili stav, ktorý poznáme pod názvom bezvitamínový kolaps organizmu.

Dá sa vypočítať, koľko vitamínov potrebujeme na to, aby sme predišli búrlivému a dramatickému kolapsu zdravia, ktorý pochádza z extrémneho nedostatku vitamínov. Množstvá odporúčanej dennej dávky zhruba na to stačia.

Ale vieme aj to, koľko vitamínov potrebujeme, aby náš organizmus fungoval bez námahy, ľahko a zdravo. Na zdravé fungovanie nášho tela potrebujeme mnohonásobne viac, než uvádzajú odporúčania denných dávok. To platí pre všetky druhy vitamínov.

Mafia liečiv teda položila Svetovú zdravotnícku organizáciu na lopatky. Vznikla vytúžená pseudovedecká komisia, zrodili sa mimoriadne nízke vitamínové dávky, potrebné pre budúce zákony na obmedzenie používania vitamínov.

Vytýčili si cieľ, že prostredníctvom OSN tieto mimoriadne nízke vitamínové dávky určia ako povinné na celom svete. A ešte k tomu v priebehu krátkej doby. Všade chceli zaviesť do zákonov, aby sa nikde nemohli ľuďom ponúkať vyššie množstvá, než boli nimi uvedené dávky. Zdalo sa, že víťazstvo bude rýchle.

Neočakávané prekážky

Život však preškrtol výpočty mafie liečiv.

V 60. a 70. rokoch minulého storočia sa v Spojených štátoch amerických obrovskou rýchlosťou šírila kultúra vhodného používania vitamínov. Veľkú rolu v tom zohrala jedna múdra a smelá žena. Adele Davis svojimi knihami spôsobila, že sa medzi Američanmi túžiacimi mať viac zdravia udomácnil nový prístup a nový životný štýl.

Vo svojej prvej knihe s názvom Cenzurované zdravie som na znak mojej úcty vybral motto od nej:

„Keď si schopný pomáhať blížnym, táto schopnosť prestáva byť iba schopnosťou a zmení sa na zodpovednosť.“

Vitamíny sa stávali stále „nebezpečnejšími“ pre mafiu liečiv. Stále viac ľudí sa na ne pozeralo ako na dôležité a užitočné prostriedky na ochranu a posilnenie zdravia. Zdalo sa, že hrozí vážne nebezpečenstvo, že explozívne sa vyvíjajúca vitamínová kultúra skôr či neskôr prejde aj do Európy, ktorá je na tomto poli zaostalejšia. Vzniknutá situácia znamenala ohrozenie pre profitujúcich z predávania čo najväčšieho množstva liekov.

Museli niečo urobiť.

V roku 1994 sa v Spojených štátoch amerických pokúsili násilím pretlačiť taký návrh zákona, ktorý by bol obratom ruky odovzdal vitamíny do právomoci farmaceutického priemyslu. Pomocou neho by bolo možné jednou ranou zrušiť voľný predaj vitamínov v skutočne účinných množstvách. Od tej chvíle by mohla mafia liečiv rozhodovať o tom, koľko vitamínov môžu Američania konzumovať.

Nechýbalo veľa, aby boli úspešní.
Americký Úrad pre potraviny a liečivá už vykonával ozbrojené razie v lekárskych ordináciách pátrajúc po prípravkoch obsahujúcich „vysoké dávky“ vitamínov.

Svojím víťazstvom si boli veľmi istí, ale so svojím agresívnym vystupovaním a hrubými raziami sa trochu unáhlili. Mysleli si, že nenarazia na odpor. Američania však prudko zareagovali na porušenie svojich práv na slobodu a protesty proti plánovanému zákonu prešli do hnutia v celej krajine.

Nakoniec sa Američanom podarilo uchrániť svoje základné ľudské práva, aby sa mohli slobodne rozhodnúť, akými prostriedkami si prajú udržiavať svoje zdravie...