Keďže viem, že v tomto roku je 500. výročie začiatku reformácie, a viem, že ekuménia zakazuje otvorene hovoriť o tých problémoch, s ktorými doktor Luther musel bojovať, a do dnes tie podvody existujú a ani sa neplánujú z cirkvi odstrániť, som sa rozhodol, že o tom niečo zverejním tu na tejto stránke. Nie je to ani zďaleka všetko, ale aspoň na ukážku z toho niečo. Katolícka cirkev totiž sa nesnaží odstrániť všetko to zlo, čo zaviedla do cirkvi, ale sa to snaží iba zakryť, lebo ten duch, ktorý ju viedol v dobe Lutherovej, sa do dnes nezmenil, iba zmenil svoj kabát. Preto cirkev vymyslela ekuméniu, ako úskok, aby pod prikrývkou ekuménie dostala všetky reformované cirkvi späť pod svoju vládu, a ktorú sa nepodarí, tak tú zničí násilím, podobne, ako to robila v stredoveku. A má k tomu aj svoju armádu.
Vec spovedi vyzerá nasledovne: Každý musel vymenovať všetky svoje hriechy (čo nie je možné!). Bolo to veľké utrpenie! A tie hriechy, na ktoré zabudol, odpustili mu s tou podmienkou, že je ich povinný priznať, keď si na ne spomenie.
Preto nemohol nikdy vedieť, kedy bola jeho spoveď dostatočne čistá, alebo že kedy sa jeho spoveď skončí. Napriek tomu s ohľadom na jeho skutky mu povedali: čím úplnejšia je jeho spoveď, čím najviac sa hanbí a pokorí pred farárom, o to skôr a o to viac urobí zadosť za svoje hriechy. Lebo taká pokora zaiste u Boha získa milosť.
Tu sa nejedná ani o vieru, ani o Krista. Nehovorili mu ani o moci odpustenia, ale sa musel zmieriť s vymenovávaním svojich hriechov a s hanbením sa. Nedá sa vyjadriť, koľko takáto spoveď priniesla utrpení, podvodov a modloslužieb!
Nemali ani splnomocnenie, ani právo zakázať manželstvo a zaťažiť Boží poriadok kňazov panenstvom. V tejto veci konali tyranským, Antikristovským spôsobom, a spôsobom krutých zločincov, lebo s tým vyvolali rôzne, hrozné, nespočetné perverzné spôsoby hriechov, v ktorých plávajú až po krk do dnes. Tak ako ani my, ani oni nemajú moc nato, aby z muža urobili ženu, alebo zo ženy urobili muža, alebo aby zrušili rozdielnosť medzi pohlaviami, nemali moc ani nato, aby týchto Božích tvorov oddelili od seba, alebo aby im zakázali, aby spolu žili v poctivom manželstve. Preto nebudeme súhlasiť s ich odporným bezženstvom kňazov, a nebudeme to trpieť. Ale chceme, aby manželstvo bolo dovolené tak, ako to Boh nariadil a založil. Jeho dielo nebudeme ničiť, ani mu zabraňovať. Lebo aj Pavol povedal, že toto je diabolské učenie. 1.Timoteovi 4,1-3.
Mal by som hovoriť ešte aj o pápežovom kúzelnom vrecku, ktoré je plné bláznivými a detinskými haraburdami. Napríklad: vysviacka kostola, krstenie zvona, krst oltárneho kameňa a k tomu pozívanie krstných rodičov, ktorí na neho prispievali, atd. S takými krstami sa vysmievajú a zneucťujú svätý krst, preto to netolerujeme.
Potom existuje aj vysviacka sviečok, vysviacka paliem, korenín, koláčov z ovsa, atď. To by sa predsa nemalo nazývať vysviackou. Ani tým nie je, ale je to naprostý výsmech a podvod!
Takéto a podobné podvody nemajú konca-kraja. Prenechajme to všetko na ich boha a na nich samotných. Nech sa mu len klaňajú, až do omrzenia! S týmito my nechceme mať nič spoločného.
Okrem iného omša, tento drakov chvost, rodí špinu a hnoj rôznych modloslužieb:
Za prvé: očistcu. Omšami preukázané za duše, spomienkami na mŕtvych týždenne, mesačne, a v každom roku, potom všeobecnými týždňami, s dňami mŕtvych, duchovnými kúpeľmi a očistcami urobili obchod... Preto očistcu a k tomu patriace okázalé obrady, bohoslužbu a obchodovanie musíme považovať za skutočné pokušenie diabla, lebo aj to sa prieči s tou hlavnou tézou, že dušiam pomôže jedine Kristus, a nie ľudské činy. Okrem toho v súvislosti s mŕtvymi sme nedostali žiadny príkaz, alebo nariadenie, preto toto všetko môžeme zanechať, ešte aj vtedy, keby to všetko nebolo blúdenie a modloslužba.
Pápeženci sa tu odvolávajú na Augustína a na niektorých cirkevných otcov, ktorí údajne písali o očistci. Myslia si, že my nevidíme, prečo, akým cieľom citujú ich vyjadrenia. Augustín nepíše, že existuje očistec, ani nenašiel také písané miesto, ktoré by ho k tomu podnietilo, otázku necháva otvorenú, či existuje? Hovorí, že jeho matka si želala, aby na ňu spomínali pri oltári, alebo pri sviatosti. Teda to všetko nebolo ničím iným, ako ľudská oddanosť niektorých ľudí, ktorí nemôžu založiť vierouku, lebo to môže urobiť jedine Boh. Ale naši pápeženci používajú takéto ľudské výroky k tomu, aby sme verili omšiam celebrovanými pre duše trpiacich v očistci, v tomto potupnom, bezbožnom, hnusnom, prekliatom podvode. Pomocou Augustína to nedokážu nikdy odôvodniť. Až keď skončia s očistcovým kupčením s omšami, o čom Augustínovi sa nikdy ani nesnívalo, tak sa aj my pustíme s nimi do reči, či sa dajú Augustínove slová prijímať bez dôkazov zo Svätého Písma, a či môžeme spomínať na mŕtvych pri sviatosti? Nepatrí sa urobiť vierouku z diel svätých otcov alebo z ich slov!
Pravda je taká, že vierouku tvorí Božie Slovo a nikto iní, ani anjeli nie!
Za druhé: z toho pochádza to, že zlý duchovia vykonali mnoho podlostí, keď sa objavili ako ľudské duše, dožadovali sa omší, púte, a iné almužny, nevysloviteľnými klamstvami a úskokmi. A to všetko sme museli prijať ako vierouku a žiť podľa toho, a to všetko pápež schválil, tak isto ako omšu a všetky ostatné hrôzy. Ani v tejto otázke nemôžeme byť tolerantní, ani znášanliví.
Uctievanie relikvií svätých. Na tomto poli sa objavilo toľko zrejmých klamstiev a hlúpostí o psích a konských kostiach, že už aj kvôli tomuto podvodu – na čom sa diabol dobre zasmial – by sa to malo už dávno odsúdiť, ešte aj vtedy, keby v tom bolo niečoho dobrého. A ešte k tomu ani neexistuje božské Slovo, ani prikázanie, ani rada. Aj toto je celkom zbytočná a neužitočná vec, a najhoršie na tom je, že aj k tomu, ako aj omši, je prisudzovaná hriech vymazávacia a sprostredkovacia moc na odpustenie hriechov, ako nejakému dobrému skutku a bohoslužbe.
Kláštory, nadácie a aj právnici písomne viazali a zverejnili právoplatnou kúpno-predajnou zmluvou všetky omše a dobré skutky za živých a aj za mŕtvych. A to nielenže je ľudský výmysel, bez Božieho Slova, čo Boh neprikázal, ale aj protirečí prvej téze o vykúpeniu, a preto v žiadnom prípade ho nie je možné tolerovať.
V pápežskej cirkvi najväčšia a najhroznejšia ohavnosť je omša. Verejne a opovážlivo sa protiví s našou prvou tézou. (totiž: Zhrešili všetci a budú za darmo ospravedlnení z milosti a z moci krvi Ježiša Krista.) Napriek tomu spomedzi pápežských modloslužieb toto bolo najdôležitejšou a najpompéznejšou. Tvrdia totiž, že omšová obeť, teda vysluhovanie omše – i keby to robil darebák – očisťuje človeka od jeho hriechov v živote a aj v očistci rovnako. A toto robí a smie robiť iba Boží Baránok, tak, ako sme to už pred tým povedali. Od toho neodstúpime, z toho nemôžeme popustiť, lebo to neumožňuje prvá téza.
Keby sa predsa našli rozumnejší nasledovníci pápeža, pokojne a priateľsky s nimi môžeme prebrať, prečo sa tak tvrdošijne pridržiavajú k omši. :
Na sneme každá otázka stojí na časti o omši. Lebo keby nám aj povolili v každej otázke, v tejto téze nám nemôžu povoliť. Campegio mi to aj povedal v Augsburgu, že sa radšej nechá roztrhať na kusy, ale z omše nepovolí. Ale aj ja sa radšej nechám spáliť na popol s Božou pomocou, ale nedovolím, aby otrok omše, či už je dobrý, alebo zlý so svojimi skutkami, aby bol rovnocenný s mojim Pánom a Spasiteľom Ježišom Kristom, alebo ešte aj od neho bol vyššie hodnotený. Radšej nech sa rozideme na veky a ostaňme tak, a stojme proti sebe! Dobre tušia, že keby padla omša, tak by padlo aj samotné pápežstvo. Radšej nás všetkých zabijú, keď budú môcť, ale to nedovolia.
Púte. Aj na nich hľadajú omšu, odpustenie hriechov a aj božskú milosť, lebo všetko prispôsobili k omši. Je svätá pravda, že takúto púť bez Božieho Slova nikto nemôže nariadiť, ale ju ani nepotrebujeme, lebo je nám bez nej oveľa lepšie, preto ju bez všetkých obáv a nebezpečenstiev môžeme ignorovať. Ale prečo aj ľudia zanechávajú svojho kňaza, Božie Slovo, manželky, deti, atď. – aj keď tieto veci sú dôležité – a bežia za biednou, klamlivou a škodlivou fatamorgánou diabla? Jedine preto, lebo diabol osedlal pápeža, aby takéto veci vychvaľoval, schvaľoval a ľudia sa stále častejšie odkláňali od Krista k svojim vlastným skutkom a klaňali sa modlám! Toto je v tom to najnebezpečnejšie! Nehovoriac o tom, že na púte nemáme ani potrebu, ani príkaz, ani radu. Je neistá, ba čo viac je škodlivá, preto ani v tejto veci nemôžeme byť zhovievaví. Ba čo viac, musíme o tom kázať, že je to zbytočná a prekliata vec. Uvidíme, či tie púte zaniknú!
Optimalizované na IE 1024 px
Stránku pripravil:
Varga