Je všeobecne známe, že témy s ktorými sa kresťanstvo zaoberá, vôbec nie sú na smiech, lebo sú veľmi vážne. Smrteľne vážne. Má preto kresťan byť neustále vážny?

   V Písme nenachádzame nikde záznam o tom, že by sa Ježiš niekedy smial. Napriek tomu je tam napísané, kedy plakal. Plakal, keď videl nepochopenie ľudí, plakal, keď dopredu videl zničenie Jeruzalema a pod. Napriek tomu inšpirované Písmo nám radí, aby sme sa radovali. Našiel som tam 25 miest s touto radou. Chcel by som citovať z nich aspoň zopár:
   3. kniha Mojžišova 23:40  V prvý deň si vezmite ovocie zo šľachtených stromov, palmové ratolesti, vetvy listnatých stromov a potočných vŕb a sedem dní sa radujte pred Hospodinom, svojím Bohom.
   5. kniha Mojžišova 12:7  a tam jedzte pred Hospodinom, svojím Bohom; a vy i vaši domáci radujte sa zo všetkého, k čomu priložíte ruku, čím vás požehná Hospodin, váš Boh.

   Okrem toho Písmo píše aj o tom, že:

   Príslovia 15:13    Radostné srdce rozjasňuje tvár, ale bolesť srdca ubíja ducha.

   Tých vtipov zatiaľ máme len málo, ale vás prosím ak by ste vedeli o nejakom vhodnom, prosím vás, napíšte mi na dole uvedený kontakt a keď to budem vidieť, že je dobrý tak to na túto stránku dám. Za spoluprácu ďakujem.

---

   Jedného dňa Ježiš hľadal svojich učeníkov a nemohol ich nájsť. Všade chodil a keď išiel okolo hostinca, naraz počuje z tadiaľ, že tam niektorí majú veľmi dobrú náladu. Zabočil tam a vidí, že tam okolo stolov sedia jeho učeníci, stoly pred nimi sa prehýbajú jedlom a pitím. Veľmi sa začudoval, lebo vedel, že učeníci boli večne chudobní ľudia, prišiel k ním a spýtal sa na kraji sediaceho Petra:
   - Prosím ťa, veď toto všetko čo tu máte, muselo stáť strašne veľa peňazí. Z kadiaľ ste nato vzali peniaze?
Peter hovorí
   - No, ja to tiež neviem, ale tu, Judáš mal nejakú fušku!

   Raz sa spýtali židovského rabína, či sa smie v sobotu zabiť blcha a voš. Po krátkom rozmýšľaní rabín takto odpovedal:
   - Blcha sa smie, ale voš nie.
Keď sa ho spýtali na dôvod, vysvetlil to takto:
   Blcha sa smie, lebo blcha nezostane na tom istom mieste do nedele, ale voš ťa tam počká.

Je tradíciou hovoriť o tom, že človek po smrti odchádza do neba. A tak pri jednom takom odchode chlapov vítali dve brány, nad ktorými boli nadpisy. Na jednej strane bol nadpis: "Vstup pre mužov, ktorí boli pod papučou." Nad druhou bránou nadpis: "Vstup pre mužov, ktorí neboli pod papučou." Pred prvou bránou sa tlačil veľký dav mužov, ale pred druhou bránou stál len jeden muž. Po nejakej dobe, keď Peter - tradične - otváral brány, a videl situáciu, obrátil sa na toho osamoteného chlapa pred bránou a spýtal sa ho.
   - A ty prečo nestojíš tam, kde všetci chlapi stoja? Alebo ty si nebol pod papučou?
Nato chlap odpovedá:
   - No, ja neviem, ale moja žena mi kázala sem prísť!

Je známa vec, že černosi svoje emócie vedia veľmi jasne dávať najavo. Na jednom ostrove, kde sa Biblia dostala len pred nedávnom, sedí domorodec pred svojou chatrčou a číta Bibliu. Zrazu len zvolá nahlas, a veľmi sa raduje:
   - Haleluja, aký je Hospodin mocný a veľký!
 Počul to jeden na blízku sa zdržujúci vzdelaný Európan a spýta sa ho, prečo sa tak veľmi raduje? On mu odpovedá:
   - Hospodin je veľký, lebo tu čítam, že dokázal previesť celý izraelský národ cez Červené more ako po suchej zemi! Hospodin je mocný!
  Európan ho chcel ukľudniť, preto mu hovorí:
   - Ale vedci prišli nato, že v tej dobe, keď izraelský národ prechádzal cez Červené more, voda v mori siahala len po členky. Tak že to vôbec nebola nijaká zázračná vec.
  Domorodca to ukľudnilo, sklonil sa a čítal ďalej. Za malú chvíľu znova vyskočil zo stoličky a zvolal: Haleluja, aký je Hospodin mocný!
  Európanovi to nedalo pokoja a znova sa ho spýtal:
   - Čomu sa zase tak radujete? Veď som vám to už povedal, že to vôbec nebol zázrak!
  Domorodec mu na to odpovedal takto:
   - Hospodin je mocný, lebo tu čítam, ako spôsobil to, aby sa v tej vode po členky utopila celá egyptská armáda!

Globalizácia je, keď anglická princezná s egyptským milencom havarujú vo francúzskom tuneli, na nemeckej limuzíne, poháňanej holandským motorom a riadenej belgickým vodičom, naliatym škótskou whisky, pri naháňačke s talianskymi novinármi, fotiacimi japonskými foťákmi a následne napriek starostlivosti amerických lekárov, so skalpelmi zo švédskej ocele a so všetkými tými švajčiarskymi liekmi, nakoniec zomrú...

Raz jeden horolezec spadol do priepasti. Ako padal, podarilo sa mu zachytiť konára stromu, čo tam rástol v stene priepasti. Ako tam visel, pozeral sa dole na dno priepasti, ale to bolo ešte aj na tisíc metrov. Pozrel sa hore, ale aj tam tá vzdialenosť bola asi sto metrov, videl, že tam nemôže vyliezť. Preto začal kričať:

   - Haló, je tam hore niekto?
   - Áno je – prišla odpoveď.
   - Kto tam je? – spýtal sa horolezec.
   - To som ja, Ježiš! – prišla odpoveď.
   - A môžeš mi nejako pomôcť? – spýtal sa ho horolezec.
   - Áno - prišla odpoveď - ale najprv sa musíš pustiť toho konára.

Chvíľku nastalo ticho a potom horolezec zavolal:

   - A je tam hore ešte aj niekto iný?

Pán doktor, myslím si, že by som potreboval nové okuliare!
- To si myslím aj ja, lebo tu ste v mäsiarstve.

Spýtajú sa žiaka, aký je rozdiel medzi helikoptérou a vrtuľníkom.
To je jednoduché - znela odpoveď. - Helikoptéra je samička a vrtuľník samec.

Mama, sú Tatry na mesiaci?
   - Ale nie, prečo sa pýtaš takúto sprostosť?
   - Len tak, lebo ujo sused sa spýtal susedku, že kam pôjdu tento rok na dovolenku, a odpovedala, že teraz pôjdu na mesiac do Tatier.

Raz sa hádali katolícky farár, evanjelický farár a židovský rabín, koho viera je presvedčujúcejšia. Každý tvrdil, že jeho viera je taká pevná, že presvedčí aj medveďa. Po dlhšej debate dohodli sa na tom, že svoje tvrdenia predvedú v praxi. Začal to katolícky farár. O dva dní zavolal svojich kolegov, aby im ukázal výsledky svojho snaženia. Keď prišli, doviedol ich do svojej záhrady, kde sa pásol medveď. Podišiel k nemu, pohladkal ho, aby videli, že jeho viera je funkčná.
   - Ach, to je úžasné! - čudovali sa ostatní. A ako si to dokázal?
   - Jednoducho, hovorí katolícky farár. - Išiel som do lesa, stretol som tohto medveďa, chcel na mňa zaútočiť. Ja som sa začal modliť, a medveď skrotol. Doviedol som ho sem, a od včerajška je tu.
  Teraz bol na rade evanjelický farár s dokazovaním. Prešlo niekoľko dní a aj on zavolal k sebe svojich kolegov, aby im ukázal čo vykonal. Doviedol ich do kostola a tam vidia medveďa sedieť a medzi labami držal modlitebnú knižku a čítal.
   - To je vynikajúce, a ako si to dokázal? - Pýtajú sa ho ostatní?
   - Podobne, ako tu môj katolícky brat. Išiel som do lesa, stretol som tohto medveďa a začal som sa modliť, aby Pán urobil svoje dieťa aj z tohto medveďa. Pán moju modlitbu vypočul, medveď sa ku mne pripojil, ja som ho doviedol domov a od vtedy ho zaujíma len modlitebná knižka. Ledva ho môžem od nej odtrhnúť, keď chcem, aby sa najedol!
   A tak sa dohodli, že teraz je v dokazovaní na rade židovský rabín. Čas sa míňal, prešiel týždeň, dva, mesiac. Po nejakej dobe dostali kolegovia oznámenie od riaditeľa nemocnice, lebo ich kolega tam leží a chce ich vidieť. Keď ho prišli navštíviť, videli, že má dolámané ruky aj nohy.
   - Čo sa ti stalo? - Spýtali sa ho.
   - No, predstavte si, urobil som aj ja všetko tak, ako vy. Išiel som do lesa, stretol som medveďa, pomodlil som sa, všetko bolo dobré. Ale som spravil chybu. Ja som ho asi nemal chcieť obrezať!

V Portugalsku na jednej vysokej skale je kláštor. Do toho kláštora nevedie žiadna cesta, len kôš visiaci na konopnom lane cez kladku, ktorý obsluhujú dvaja mnísi. Raz išla návšteva do tohto kláštora a všetko si všímali, ako funguje. Sadli si do koša a mnísi ich vytiahli hore. Pri ceste späť to nedalo jednému z nich, ktorý si všimol opotrebovanosť lana, aby sa neopýtal:
   - Prosím vás, ako často meníte toto lano?
Jeden z mníchov sa vypäl a hovorí:
   - Toto lano vymeníme vždy, keď sa roztrhne.