Súkromné stránky Daniela Vargu

Za CHARLIE HEBDO slzy roniť nebudem

17.1.2015

Nedávno som dostal jeden názor, z ktorého citujem:

"Dnes sú všetky médiá doslova zahltené šokujúcimi správami a informáciami všetkého druhu o takzvanom teroristickom útoku na redakciu humoristického časopisu CHARLIE HEBDO v hlavnom meste Francúzskej republiky, v Paríži. Médiá sa predbiehajú v senzačných správach a odhaleniach najnovšej bezpečnostnej situácie v Európe, pričom niektoré, ako nemenovaný slovenský bulvárny plátok nazval pracovníkov redakcie hrdinami. Hrdinami. Z článku bude zrejmé akí hrdinovia. Pri tomto takzvanom teroristickom útoku, áno takzvanom, z kontextu môjho článku vyplynie prečo, zahynulo rukami ozbrojených moslimov 12 ľudí. Je zarážajúce, že sa niečo tak strašné vôbec stalo. Akékoľvek spory by sa nemali riešiť krutým, surovým násilím a zabíjaním. Ale, žiaľ, stalo sa a už sa neodstane.

Nie, nemienim tu polemizovať o tom, aké otázky vyvolal tento čin v medzinárodných súvislostiach, že multikulturalizmus stratil svoj lesk rovnako, ako ho stratilo ústredné heslo Európskej únie – Život v rozmanitosti. Som však presvedčený, a nech to niekomu znie akokoľvek kruto, že ťarcha zodpovednosti jednoznačne leží na pleciach parížskeho časopisu CHARLIE HEBDO. Ak sa vo všetkých médiách prezentuje správa A, presvedčime sa aj o pozadí útoku B. A to B je to dych vyrážajúce.

Videli ste samotné karikatúry, ktoré vyvolali túto strašnú reakciu zo strany ozbrojených moslimov? Tak si ich pozrite! (Pre zväčšenie zájdite nad obrázky myšou) Pýtam sa. Je poslaním liberálnych a demokratických predstáv týmto primitívnym spôsobom útočiť na najhlbšie vnútorné duchovno – náboženské presvedčenie človeka? Som presvedčený, že nie. Prečo si potom francúzski karikaturisti časopisu CHARLIE HEBDO dlhodobo robili posmech z Boha, Ježiša, Mohameda? Kto im dal právo zobraziť Ježiša, ako homosexuálnym stykom obcuje s Otcom Bohom?? Kto im dal právo zobraziť proroka Mohameda v horúcom bozku s druhým mužom, či židovského rabína s esesákom? Má toto niečo spoločné s humorom? Je už dnes viera v Boha, Alláha, Budhu či Šivu na smiech? Množstvo otázok. Avšak existuje aj množstvo odpovedí. Jednou je skutočnosť, že aj ten najzarytejší liberál musí pochopiť a rešpektovať fakt, že jeho sloboda sa končí práve tam, kde sa začína sloboda moja, sloboda druhých. A tento fakt bol redakciou CHARLIE HEBDO hrubo porušený a pošliapaný. Druhou z odpovedí, ktorú na tomto mieste použijem, je stáročná pravda: „Bude sa žať iba to, čo sa zaseje.“ A z pera týchto karikaturistov sa zasiala nenávisť. Nenávisť, ktorú títo moslimskí ozbrojenci prekreslili do krvavých jatiek v centre Paríža. Preto tento ich čin nazývam takzvaný teroristický čin. Teroristickým by ho veľmi rada videla liberálna a senzáciechtivá časť populácie. Tento krvavý skutok bol však zúfalým činom veriacich moslimov, ktorí si už viac nemienia dať robiť posmech, a to zvlášť odporným spôsobom, zo svojej viery. Môžeme tu polemizovať hodiny koľko chceme, ale do ich viery sa miešať nebudem a plne ju rešpektujem."

Miroslav Šuňal
Autor je politológ


Ja sa tomu vôbec nečudujem, že sa také niečo odohralo práve vo Francúzsku. Francúzsko je totiž jediná krajina, ktorá dokázala najväčšiu krutosť vo svete. Jediná krajina, ktorá ukázala najväčšiu bezbožnosť. V žiadnej inej krajine sa tak nápadne neprejavilo nepriateľstvo voči Kristovi. Po stáročia tiekla krv mučeníkov. Jediná krajina, ktorá dokázala vyvraždiť všetkých kresťanov v krajine a zaviesť uctievanie rozumu a slobody. Je pravdou, že sa to celé začalo na popud biskupov, ktorí nezniesli, že existujú v krajine ľudia, ktorí čítajú nimi zakázanú Bibliu a zisťujú, že učenie biskupov a pápeža sa líši od učenia Biblie. Oni vyvolali vraždenie, ktoré sa začalo v Bartolomejskej noci, a tak naučili Francúzov krutému vraždeniu. Toho následky sa potom ukázali vo francúzskej revolúcii, keď uväznili, vraždili, a vyháňali aj katolíckych kňazov a veriacich z Francúzska a zakázali všetky náboženstvá a čítať náboženskú literatúru. Uctievali iba svoj rozum, zrušili sedemdňový týždenný cyklus, lebo im to pripomínalo sedemdňové stvorenie sveta Bohom, a zaviedli desaťdňový cyklus.

Keďže zrušili všetky Božie zásady, ktoré usmerňujú život ľudí, nemali žiadne zásady, žiadne pravidlá, nenašiel sa nikto taký, ktorý by im dokázal určiť nejaké pravidlá k životu. A tak sa začalo niekoľkoročné obdobie, keď sa navzájom vraždili, ani nevedeli prečo. Tí, ktorí dnes vraždili za niečo inak zmýšľajúcich, zajtra boli oni vraždení ich dnešnými obeťami. To takto išlo niekoľko rokov, až kým si pozostalí neuvedomili, že to takto nemôže ísť, a znova musia zaviesť, aby si ľudia mohli čítať a veriť Biblii, ktorá má pevné mravné zásady, oveľa lepšie, ako uctievanie vlastného rozumu.

Keď ale porovnáme tie davy, ktoré nadšene pochodovali po uliciach Paríža a vo všetkých mestách Francúzska za čias revolúcie a ako sa radovali z toho, keď francúzsky parlament vyhlásil, že boha nieto, s tým, ako sa teraz bláznia za humoristickým časopisom, ktorý zosmiešňuje a haní Boha aj Allaha a ako pochodujú ulicami, vidíme, že ten duch sa vo Francúzsku vôbec nezmenil.

Vidíme, že ten odpor voči Bohu stále ostal vo väčšine Francúzov, a keď aj vraždenie už neprebieha, tak aspoň zosmiešnenie, vysmievanie veriacich, nech už veria čomukoľvek a komukoľvek! Aj keď sa dnes už nezabíja, vidíme, že im k tomu veľa nechýba, stačí iba dobrý, charizmatický vodca a veci sa môžu rozbehnúť.

Ja sa vôbec nečudujem tomu, že tí redaktori dostali to, o čo si koledovali. Netvrdím, že to, čo robili tí maskovaní mládenci bolo správne, ale ani to nebolo a nie je správne, čo robia tí redaktori. Preto sa vôbec nebudem čudovať, keď jedného dňa vybuchne celá budova redakcie, aby nezostal v nej živý ani jeden redaktor. Mali by si uvedomiť, že sloboda slova je pekná vec, ale to neznamená, že z toho dôvodu môžem špiniť druhého človeka, lebo mám slobodu. Mali by si uvedomiť, že slovom, alebo aj tužkou sa dá aj zabíjať, preto si musíme svoje slová dobre zvážiť! Preto neroním slzy nad úmrtím tých redaktorov.

Varga D.

Teror v Nice

17.7.2016

Zamyslenie o Francúzsku

14.7.2016 vo Francúzsku oslavovali pád Bastile, s čím sa v roku 1789 začalo krvavé obdobie trvajúce niekoľko rokov. Francúzi oslavujú niečo, z čoho by vôbec nemali mať radosť, ale by sa mali zato hanbiť. Bolo to obdobie, ktorému padlo za obeť niekoľko desať tisícov ľudí. Bolo to obdobie, kde davy s nadšením a s radosťou sa dívali na utrpenie popravovaných a mučených ľudí.

Ľudia, ktorí páchali najväčšie krutosti a neresti sa dostávali na popredné miesta. Tým všetkým vzdávali satanovi najvyššiu poctu. Krista znova pribíjali na kríž tým, že pošliapavali pravdu, čistotu a nesebeckú lásku. Ateistická moc, ktorá vládla počas revolúcie a hrôzovlády, sa odvážila viesť proti Bohu a Božiemu slovu vojnu, akú svet nikdy predtým nevidel. Národné zhromaždenie zrušilo uctievanie Boha. Nechali zbierať Biblie a s posmechom ich verejne pálili. Pošliapavali Boží zákon, odmietli biblické ustanovenia. Zrušili týždenný deň odpočinku a namiesto neho ustanovili každý desiaty deň, ako deň radosti a rúhania.

Boh o ľuďoch, ktorí prevracajú pravdu, hovorí: „Lebo ich nerozum bude zrejmý všetkým.“ (2. Timoteovi 3,9) Len čo Francúzsko odmietlo uctievanie živého Boha, netrvalo dlho a skleslo do ponižujúceho modlárstva. Začalo uctievať bohyňu rozumu v podobe nemravnej ženy, a to v zhromaždení poslancov národa, najvyšších občianskych a zákonodarných predstaviteľov. Dejepisec poznamenal:

„Jeden z obradov tejto zvrátenej doby vyniká svojou nezmyselnosťou a bezbožnosťou. Dvere snemovne sa doširoka otvorili a vstúpila skupina hudobníkov. Nasledoval slávnostný sprievod členov mestskej rady, ktorý spieval hymnu na oslavu slobody. Ako predmet svojho budúceho kultu viedli ženu v závoji, ktorú nazývali ‚bohyňou rozumu‘. Keď ju priviedli na pódium, odkryli jej závoj z tváre a posadili ju po pravici predsedu snemu. Všetci v nej poznali baletku z opery Anacharsis Clootz. Tejto osobe, ako najvhodnejšej predstaviteľke rozumu, ktorý uctievali, vzdalo verejný hold Národné zhromaždenie Francúzska.

Táto bezbožná a smiešna maškaráda sa stala akýmsi vzorom. Uvedenie ‚bohyne rozumu‘ sa potom konalo na mnohých miestach po celej krajine, kde obyvatelia chceli napodobiť predstaviteľov revolúcie.“ (Scott, diel 1, kap. 17)

Keď bola do snemovne privedená bohyňa rozumu, rečník ju vzal za ruku, obrátil sa k zhromaždeniu a povedal: „...Od tejto chvíle neuznávajte žiadne božstvo, jedine rozum. Ponúkam vám jeho najkrajší a najrýdzejší symbol; ak chcete mať nejaké božstvo, obetujte len takému. Predseda senátu bohyňu objal, a potom ju posadili do nádherného voza a viezli v sprievode obrovského zástupu ľudí do katedrály Notre Dame, aby tam nahradila Boha. Tam ju posadili na oltár a všetci prítomní jej prejavili úctu.“ (Alison, diel 1, kap. 10)

A na toto obdobie ľud Francúzska sa díva s radosťou, oslavuje ho, kde sa kochali v utrpení umierajúcich, radovali sa, keď popravovali desiatky tisícov ľudí na námestiach. Keď k tomu pridávam tých mŕtvych, ktorých zavraždili s obrovskou radosťou v bartolomejskej noci a nasledujúcich dňoch, o ktorej masakre dejepisec píše, že na hlavnom námestí Paríža bolo nahromadených toľko mŕtvych tiel, že to bolo do výšky jednoposchodovej budovy, a s tým porovnávam tých málo mŕtvych, ktorí padli za obeť teroristom v Charlie Hebdo a pri ostatných útokoch, vrátane tých obetí, ktorí boli zabití v Nice nákladným autom v priebehu osláv, musím skonštatovať, že to bol iba malý zlomok tých obetí z ktorých sa Francúzi radovali a radujú sa do dnes, keď to oslavujú. Keď z týchto smutných období môžu mať radosť a nehanbia sa zato, mali by sa radovať aj z týchto novodobých zabitých, lebo všetci boli zabití pre choré mozgy niektorých ľudí. Tá bezbožnosť - ktorá viedla Bartolomejský masaker, keď v noci zo svojich domovov vynášali ľudí, ktorí sa ničím neprevinili a vraždili ich, spolu s masakrou v priebehu revolúcie - týchto ľudí ovláda do dnes. Keď sa nedokážu hanbiť za tie vraždenia, mali by sa radovať aj teraz.

V. D.     

Aké boli začiatky

Mandolínový orchester

vznikol v Banskej Bystrici v polovici roku 1935. Jeho zakladateľom a vedúcim bol Pavol Styk. Pozostával z pätnástich strunových hudobných nástrojov; 13 mandolín a 2 akustických gitár. Základnými hudobnými nástrojmi boli mandolína a mandola, neskoršie sa teleso rozšírilo o klavír, kontrabas a akordeón. Moderná doba priniesla zmenu akustickej gitary a kontrabasu na elektrickú gitaru a basovú gitaru. V niektorých skladbách sa používala havajská gitara. V určitom krátkom období sa experimentovalo aj s dychovými hudobnými nástrojmi. Zakladatela orchestra vystriedali vo vedení Eliška Šurmanová, Ondrej Hanko a Ján Číž. V roku 1994 po takmer šesťdesiatich rokoch existencie, bola uskutočnená štúdiová nahrávka pod vedením Jána Hanku. Aktívne sa na nej zúčastnili aj traja hudobníci, ktorí v súbore účinkujú od jeho založenia. Orchester sa venuje výlučne duchovnej hudbe a vystupuje pri pobožnostiach i na verejnosti. Okrem koncertovania doma má za sebou vystúpenia v Českej republike, Rakúsku a Maďarsku.



Objednať...

Pískané skladby

majú pomerne krátku históriu. Je pravda, že pískal a popiskoval som si už od detstva, ale nepovažoval som to za niečo s čím by som sa mal podeliť so svojim okolím. Keď som bol pred niekoľkými rokmi požiadaný aby som zorganizoval jeden program, všetci, ktorí mi prisľúbili pomoc s piesňami, na poslednú chvíľu odriekli. Aby som zachránil situáciu, k svojmu spevu som naaranžoval počítačový hudobný doprovod a časť skladby som zapískal. Pískaná časť mala taký ohlas, že som sa začal od tej doby pískaniu venovať viac.

Od toho času som pískal pri rôznych príležitostiach doma, ale aj v Čechách, Rakúsku a Maďarsku. Po vystúpení sa ma poslucháči často pýtali na MG alebo CD záznam mojich pískaných skladieb a tak sa ako to zvyčajne býva, po dlhých prípravách a nahrávaní v štúdiu zrodil tento CD nosič. Nachádzajú sa na ňom piesne, ktoré sú známe v kresťanskom svete, preto má názov "Kresťanské piesne".

Medzičasom mi vyšlo aj druhé cédéčko s názvom "Kresťanské piesne 2". K tomuto albumu sú dodané aj texty všetkých piesní v slovenskom, alebo v českom jazyku.

Sprievodnú hudbu som tvoril ja alebo preberal a aranžoval od iných skladateľov, aby vyhovovala tomuto ojedinelému hudobnému žánru.

Zároveň by som ale chcel oznámiť, že cédéčka z prvej nahrávky sa mi už minuly, preto som to aj stiahol z ponuky. Momentálne mám už len Kresťanské piesne 2.
Objednať...








 
             

Darovanie

Ponúkam knihu do daru každému, kto si objedná emailom, kliknutím na , alebo sms správou na čísle: 0907 425 138;

Veľký spor vekov - je kniha, ktorá bola preložená do 78 jazykov sveta a čítali ju milióny ľudí. Prevedie nás dejinami od dôb Ježiša až do konca ľudských dejín. Ponúka pohľad na rozhodujúce otázky života a uvádza nás do zákulisia svetovej politiky.

O veľkom podvode

počítadlo.abz.cz         
 

Optimalizované na IE 1024 px

Stránku pripravil:
Varga